Jeho dedo bol vraj, ako hovorí mama, „taký cirkusant“. Po ňom zdedil vlohy ako jediný zo súrodencov a o svojich túžbach úprimne rozpráva. „Kto chce tvoriť, hrať a písať, nech tak robí, nech si všetko, čo mu napadne, zbiera, zapisuje, nahráva!“ odkazuje všetkým, ktorí cítia, že ich tvorba baví. Už si zvykol na to, že sa ho pýtajú na rodinné väzby s filmovým režisérom, výtvarníkom či známym chirurgom. Je však iba menovec. Mladého herca DANIELA FISCHERA v pätnástich pohltilo divadlo a je v ňom dodnes po uši. Jeden z najväčších talentov mladej hereckej generácie tvrdí, že sa k herectvu stále stavia tak, že o ňom nevie nič a nerozumie mu.
Ste iba rok po skončení štúdia herectva a hneď v Národnom. Hrali ste v ňom už aj ako študent. Brali ste to automaticky?
Vždy som chcel robiť divadlo, a preto som vždy chcel byť v divadle aj zamestnaný. Napriek tomu, že som o hereckú prácu nikdy nemal núdzu a hosťoval som vo viacerých divadlách už počas štúdia, vždy som si uvedomoval, aké je toto povolanie vrtkavé. To, že sa vám v istom období darí, ešte neznamená, že to tak bude stále. Herec je odkázaný na to, či príde ponuka, alebo nie. Ani ja som nevedel, ako to so mnou po absolvovaní štúdia bude. To, že som v SND hrával ako hosť, mi ešte nezaručovalo, že ma prijmú do súboru.
Je pre vás dôležitá istota stáleho angažmánu?
Áno, pretože mám stále zamestnanie. Jasné, že herectvo sa dá robiť aj bez stáleho angažmánu, ale pre mladého herca je podľa mňa dôležité, aby bol po škole zamestnaný.
Dá sa fungovať aj na voľnej nohe. Mali ste nejaký plán B, keby vás neboli vzali?
Veľa hercov pracuje na voľnej nohe. Ja som sa však práve toho bál. A priznám sa, neviem si predstaviť, že by som robil v živote niečo iné. Nikdy som nič iné okrem herectva nechcel robiť a nerobil. Pravda je taká, že ani nemôžem nič iné robiť, keďže po základnej škole som sa aj študijne venoval len herectvu. Najprv na Štátnom konzervatóriu a potom na VŠMU. Takže plán B, ak by som nemal stály angažmán, by bol asi taký, že by som robil herectvo na voľnej nohe. (smiech)
Orchester Jeana Valjeana: Keď raz budeme slávni, povieme,
že sme začínali ako bedári. Foto - Archív D. F.
