Chcú napodobniť Tima Burtona, ale nemajú na to

V našich kinách už sú Škatuliaci, ručne, metódou stop motion animovaný film. Príbeh sa rozvíja v meste Syrovany, kde vládne roztržitý lord, predseda Klubu bielych klobúkov, spoločnosti znalcov a milovníkov syra. Debatám o vôni a štruktúre čedaru dávajú prednosť pred riadením mesta.

Na opačnom konci, úplne dolu, v podzemí pod mestskými kanálmi žijú Škatuliaci. Trollovia, ktorí namiesto odevu používajú staré lepenkové obaly. Mená aj povahy majú podľa nápisov na škatuliach: Ryba, Olej, Topánky, Sušienky... a najčudnejší z nich je Vajo. Pretože odmalička vyrastá u Škatuliakov, vôbec netuší, že je ľudské mláďa.

Nemusel by prísť o ilúzie, nebyť pána Chmatoša. Hoci má alergiu na syr, Chmatoš tak veľmi túži preraziť medzi smotánku s bielymi klobúkmi, že rozchyruje o Škatuliakoch najhoršie klebety, rozdúchava nenávisť voči nim – a zároveň sľubuje, že s tou pliagou raz a navždy zatočí.

Za nepatrnú odmenu: biely klobúk. V skutočnosti dobromyseľných príšeriek začne ubúdať. Chmatoš s kumpánmi na nich poľuje čoraz efektívnejšie. Iba Vajo sa môže vydať na zemský povrch, aby zistil, čo sa deje. A tam stretne lordovu dcéru Winnie...

Vizuálne a náladou chcú mať Škatuliaci blízko k poetike Tima Burtona. Bláznivosťou, technologickými gagmi a štýlom humoru zasa poukazujú na Wallacea a Gromita od štúdia Aardman. Je tu aj niečo z Dickensa a z Monty Python’s Flying Circus. Nechýba nádych steampunku. Dohromady všehochuť bez výraznej autorskej pečate. Režisér Graham Annable má skúsenosti z tvorby videohier, podobne ako spolurežisér Anthony Stacchi, ktorý napísal aj scenár pre animovaný film Lovecká sezóna. Obaja Škatuliakmi debutujú.

Zaujmú skvelou výpravou, detailne prepracovanými stavbami, kulisami, kostýmami i rekvizitami. Výtvarné riešenie je v znamení estetiky ošklivosti. Ešte aj princeznička Winnie má zvrhlé čaro hororovej bábiky posadnutej démonom. No kým v Mŕtvej neveste, Koralíne aj Normanovi má ohavnosť zmysel, tu je zbytočná a mätúca.

Dych vyráža animácia. Je dokonalá. Mimika, gestá, pohyb, rafinované naháňačky, tance – všetko je plynulé, detailné a bez náznakov zjednodušení či obmedzení. Škatuliaci sú však aj značne sterilní. Nenájdeme v nich nič, čo by radostne prekvapilo a zažiarilo. Nič, čo by vtisla výrazná autorská osobnosť. Maugliovský motív nie je nijako využitý pre dej, ani pre prípadné posolstvo.

Filmu chýba originálny príbeh, silná jedinečná atmosféra, citový aj myšlienkový presah. Rozprávanie plné detailov, tvorivých nápadov a efektov zostáva bezradné, samoúčelné a nenaplnené. Dokonalé telo, ktorému chýba duša.