Jeho pesničky zľudoveli, jeho melódie výrazne pomohli aj úspechu mnohých filmov. Petr Hapka bol hudobníkom-bohémom.
BRATISLAVA. Po ťažkej chorobe zomrel český skladateľ Petr Hapka (70). Informoval o tom server lidovky.cz.
Väčšina jeho najznámejších hitov vrátane piesne Levandulová vznikla vďaka spolupráci s textárom Michalom Horáčkom, ktorý sa správu o úmrtí blízkeho priateľa dozvedel od jeho dcéry. "Nebude chýbať iba mne a rodine, nie je to súkromná strata, ale strata národná. Zázrakov je málo a géniov tiež. Dobré je, že v hudbe s nami bude ďalej," povedal Horáček. "Keď sadal za klavír, očakával som zázrak. Mnohokrát k nemu došlo. Nechce sa mi teraz písať nič viac. Tak iba: Nech ti je ľahká zem, Petr," dodal s odkazom na jednu z ich spoločných piesní.
Hudobníka, ktorý bol milovníkom života, žien a rýchlych motoriek neopúšťala energia ani po šesťdesiatke. Život mu zmenila až operácia bedrového kĺbu v marci 2013, po ktorej sa začala prejavovať Alzheimerova choroba. Zdravotný stav sa mu zhoršoval, skladateľ žil zavretý doma v Okoři, kde sa oňho starala rodina.
Plodný autor
Pre mnohých boli Petr Hapka a bohémsky život synonymá. Nešlo o žiadnu pózu, ani o štylizáciu. Naopak, čo iné sa dalo čakať od dieťaťa maliara a operetnej speváčky, medzi ktorého predkov patril aj skladateľ Franz Lehár?
Na klavíri si začal brnkať ako trojročný, o rok neskôr už začal skladať prvé skladby. Mimochodom, nie každý vie, že sa mohol pokojne stať aj hercom, bol výrazný typ a mal aj talent, ktorý pomáhal rozvíjať český velikán Oldřich Nový, ale dopadlo to inak.
"Zistil som, že zaujmem dievčatá ďaleko viac tým, že zahrám v triede na klavír ako chalani, ktorí hrajú vonku futbal," spomínal v rozhovore pre Mladú frontu.
A tak sa definitívne rozhodol pre hudbu, aj pre dievčatá. Napísal niekoľko stoviek piesní, ozvučil osemdesiat filmov, seriálov či dokumentov, bol dvakrát ženatý a splodil sedem detí. Ešte začiatkom vlaňajšieho roka mal priateľku, ktorá bola od neho o 48 rokov mladšia. Dalo by sa povedať, že pre českú hudbu znamenal to, čo pre fotografiu Jan Saudek.
"Bol to veľký popový hráč. Takých je u nás v Česku málo. Výhrady inokedy. Ať naše vlajka vlaje dál!" reagoval na správu o Hapkovej smrti publicista Pavel Klusák s citáciou jeho piesne z filmu Páni kluci (1975).
Autorská dvojica de luxe
So všetkými spolupracovníkmi dokázal vychádzať, aj s početnou rodinou. Nebolo to však vždy jednoduché. Vstával popoludní, pracoval dlho do noci a väčšinou odovzdával všetko dávno po termínoch.
"Poznám ľudí, najmä od filmu, ktorí sa zaprisahávali, že už s ním nikdy nebudú robiť. No vždy mu znova zavolali," povedal Horáček.
Vedeli prečo. Mal totiž zriedkavú schopnosť zložiť nesmierne chytľavé melódie a presne trafiť atmosféru. Povýšiť hudbu na úroveň dialógov tak, že ich neruší, ale zároveň si ju každý zapamätá. Netajil sa tým, že mu ide o peniaze a niekedy to tak aj znelo, ale bolo známe, že je schopný zložiť skladbu aj za hodinu a v tých najlepších prípadoch sa zrodili skutočné klenoty.
V jeho hudbe bol obsiahnutý svet starých cirkusov, kabaretov, kaviarní, šansónov aj dojímavá lyrická krása. Tisícročná včela, Perinbaba a väčšina ďalších diel Juraja Jakubiska z 80. rokov, Den pro mou lásku, Panna a netvor, Copak je to za vojáka..., Prima sezona - to je len niekoľko z najznámejších filmov a seriálov, ktoré ozvučil.
Najviac si cenil práve spoluprácu s Jakubiskom a Jurajom Herzom: "Ich filmy sa nedajú brať ako kšeft, pretože sú geniálne," tvrdil.
Vo filmoch bol len súčasťou tímu a keďže soundtracky na albumoch nevychádzali, preslávil sa najmä hudbou pre niekoľko generácií spevákov, ktoré otextoval Michal Horáček. Spolupráca novej autorskej dvojice sa začala na albume Hany Hegerovej Potměšilý host (1987) a pre mnohých je jej vrcholom nahrávka V penziónu Svět (1988).
Ich diela okrem Hegerovej spieval aj Waldemar Matuška, neskôr Václav Neckář, Michael Kocáb, Lucie Bílá, zo slovenských interpretov Marika Gombitová, Richard Müller, Jana Kirschner alebo Szidi Tobias.
Zastúpil Jiřího Suchého
Že pieseň Levandulová preslávil Petr Hapka aj svojím vlastným hlasom, bola náhoda. "Mužský part bol pôvodne určený pre pana Suchého, ale on mal vtedy akurát zase nejaký zákaz a my sme tú platňu potrebovali dokončiť. Tak tam vlastne zostala demosnímka s mojím hlasom," vysvetľoval, ale zjavne ho to bavilo, lebo v štúdiu sa za mikrofón postavil ešte viackrát.
Alzheimerova choroba, ktorú spustila jeho operácia mala rýchly priebeh a uzavrela ho pred verejným vystupovaním. Už vlani v lete nemohol prijať pozvanie festivalu Viva musica!, ktorý venoval celý večer jeho hudbe.
Dielo Petra Hapku sa symbolicky uzavrelo presne po piatich dekádach. Prvú známejšiu skladbu totiž skomponoval v roku 1964. Volala sa Malá píseň a bola pre Karla Gotta.
