Stefan Zweig, autor mnohých historických a biografických románov i poviedok, napísal ku koncu svojho života román Svet včerajška. Označuje sa za autobiografický, ale nie je to celkom tak – Zweigova osoba je v pozadí príbehu, hlavným hrdinom je Európa.
Zlatý vek, po ktorom prišli dve svetové vojny
Európa, ktorá v čase autorovho detstva zažívala zlatý vek, všetko sa zdalo nemenné, stabilné a bezpečné. Potom prišli dve svetové vojny, ktoré hlboko zatriasli kontinentom, ale aj samotným Stefanom Zweigom – humanistom, intelektuálom, pacifistom.
V prvej časti knihy autor opisuje život v predvojnovej Viedni – a to verne, zaangažovane, akoby sa čitateľ otočením čarovného prsteňa ocitol pred sto rokmi. Zweig sa však neuchyľuje k lacnému chválospevu vtedajších čias – vníma i nedostatky a choré prvky – v školstve, morálke, vzťahoch.
Je to pasáž nie príliš záživná – u tohto autora sme zvyknutí prežívať väčšie drámy, rýchlejší spád udalostí – ale vydržať ju znamená o nehybnosti a stagnácii predvojnovej Európy nielen čítať, ale aj si ju zažiť na vlastnej koži. Predvojnové obdobie (minimálne to Zweigovo) bolo totiž také ako jazyk, akým o ňom píše – pomalé, stereotypné, uspávajúce.
Láska k umeniu a obdiv zaujímavých ľudí
Potom prichádzajú obe vojny, ktoré určujú ďalší Zweigov osud. Nie je ľahké sa nimi v knihe prelúskať, lebo Zweig nič neprikrášľuje, neurýchľuje. Naopak – čitateľa ponorí do nálady medzi ľuďmi, ukáže mu vybrakované výklady obchodov, zoznámi s chromými vojakmi a nešťastnými matkami, ktoré prišli o synov. Veci, ktoré v učebniciach nenájdete.
Od začiatku knihy je intenzívne prítomná Zwiegova láska k umeniu, a to nielen cez diela, ale i kontakty a priateľstvá s dobovými autormi. Ich opisy miestami skĺzavajú až do idealizácie a sú síce autentické, ale niekedy zdĺhavé a únavné. Spisovateľ venuje oveľa viac pozornosti ľuďom okolo ako sebe samému. Nezaprie sa v ňom autor biografií, pripravený spoznať a obdivovať zaujímavých ľudí okolo seba – má na nich skvelý nos.
Semtam však čitateľovi dovolí nahliadnuť i do svojich intímnych myšlienok a emócií, sme svedkami jeho osobných drám, sklamaní i rastu a dozrievania - „len v prvých rokoch mladosti sa zdá, že náhoda je totožná s osudom. Neskôr pochopíme, že našu vlastnú cestu životom určuje naše vnútro...“
Stretnutie s Freudom
S nástupom prvej svetovej vojny sa dostáva k slovu Zweigov typický cit pre vystihnutie okamihu, jeho jedinečný spôsob, ako uchopiť históriu a spojiť ju s jemnými mechanizmami ľudskej psychiky. Kniha naberá na dynamike, ale súčasne aj na smútku a tragickosti - „škrtom pera sa zmenil zmysel môjho celého života na nezmysel“.
V závere knihy, na sklonku druhej svetovej vojny, sa autor stretáva so svojím priateľom Sigmundom Freudom. Aj týmto dostáva kniha hlbší rozmer, ide pod veci, ktoré vidno na prvý pohľad. Napriek obrovskej bezmocnosti, ktorú Zweig počas vojen prežíval, kniha sa nekončí bezvýchodiskovo ani zúfalo – pre čitateľa bonusová lekcia o ľudskej nádeji.
O svete spred sto rokov
Svet včerajška je román, ktorý je o včerajšku - o svete spred sto rokov, každým svojím slovom. Zweigova reč je kultivovaná, pokojná, archaická, čo sa podarilo skvelo uchovať i v preklade. Vydanie tohto románu vyše sedemdesiat rokov po Zweigovej smrti je pripomenutím, že aj pred sto rokmi tu bola generácia, ktorá si už nepamätala vojnu, ktorej sa zdali pokoj, sloboda a civilizácia samozrejmé.
Stefan Zweig so Sigmundom Freudom nám však spred sto rokov hlásia, že „civilizácia je len tenká vrstva, ktorú môžu každú chvíľu pretrhnúť pudy“.
Autor: Hana Ševčíková
