KNIHA TÝŽDŇA / ZA ZAMČENÝMI DVEŘMI
Autor biografie Georgea Harrisona nachádza nové zákutia aj delikátne pikantérie a pritom zachováva solídnosť bez kĺzania sa po povrchovo vŕzgajúcej bulvárnej vlne.
Keď v Británii vyšiel knižný portrét Georgea Harrisona (1943 – 2001), zádumčivého člena najslávnejšej poprockovej kapely 20. storočia The Beatles, vzbudil zaslúžený rozruch, ktorý len potvrdil, že nad slávou liverpoolských chrobákov ani po uplynulých piatich dekádach slnko nezapadlo.
Renomovaný žurnalista Graeme Thomson (publikoval v časopisoch ako Esquire, Mojo, Rolling Stone, Maxim, Time Out a napísal vzácnu knižku o fenoméne násilnej smrti v textoch popmusic) má síce za sebou pekné životopisy Elvisa Costella alebo Kate Bush, ale hrubšia knižka Behind The Locked Door (Za zamknutými dverami), s názvom podľa rovnomennej Harrisonovej skladby z vôbec prvého trojalbumu rockovej histórie All Things Must Pass (1970), je naozaj jeho najprecíznejšie dielo. Podrobný, inteligentný, občas krutý, no pritom diskrétne citlivý a empatický, historickopsychologický portrét tichého Beatlea s patričnými kvapkami nostalgie je totiž skutočne „iný“.
Uzavretý príbeh
V porovnaní s predchádzajúcimi, kvalitne spracovanými životopismi George Harrisona, či už od Alana Claysona (George Harrison, česky 2004) alebo Geoffrey Giuliana (Dark Horse, česky 1994), ktoré vznikali počas hudobníkovho života, má novinka z českého vydavateľstva 65. pole nepopierateľnú výhodu. Ide totiž už o uzavretý príbeh. Kniha sa tak číta skoro ako dobrý, príjemne ubiehajúci román so všetkými atribútmi strhujúco beletrizovanej kvalitnej faktografie. Čitateľ má pocit, že autor navštívil a vyspovedal takmer každého, ktorý mal čo- to do činenia s Harrisonom.
Napriek tomu, že „zasvätení“ už dobre poznajú donekonečna omieľané kariérne body slávnej štvorky, pisateľ biografie v nich dokáže nachádzať nové Harrisonove zákutia aj delikátne pikantérie a pritom zachováva solídnosť bez kĺzania sa po povrchovo vŕzgajúcej bulvárnej vlne. Akcent kladie na menej známe detaily a jeho uhol pohľadu má často štvrtý rozmer. Pomerne veľký a zaslúžený priestor dostáva Georgeova prvá manželka – fotografka a jedna z módnych ikon 60. rokov Pattie Boyd, ktorá sa už intímnych súvislostí spolužitia dotkla príjemnou knižkou Wonderfull Tonight (česky 2010), kde hovorí aj o svojom druhom mužovi Ericovi Claptonovi a vzájomnom vzťahu týchto dvoch kamarátov.
Autor prináša doposiaľ neznáme svedectvá o hamburskej anabáze prostredníctvom Roya Younga - klaviristu skupiny Tonyho Sheridana (Beatles hrali tiež ako jeho sprievodná kapela), o prvých pokusoch otvárania „brány vedomia“ s užívaním halucinogénnej drogy LSD spolu s Rogerom McGuinnom zo skupiny The Byrds či doteraz nezverejnené príbehy zo zákulisia nahrávania posledných troch albumov The Beatles. A tiež jeho trocha šarlatánske pokusy s elektronickou hudbou (Wonderwall) aj prekvapujúce pikošky „kalifornského baču“ Davida Crosbyho, ktorý Harrisona v roku 1967 zoznámil s kľúčovým mužom jeho muzikantského aj duchovného života – indickým hráčom na sitár Ravi Shankarom, to všetko rozširuje doteraz viac menej známy umelcov obraz.
Zaujatie duchovnom
Istá Harrisonova rozporuplnosť je v publikácii vykreslená dosť nemilosrdne a kriticky. Hlboko spirituálna bytosť milujúca prepychové autá, formule 1, luxus aj spoločnosť mnohých žien a hudobník, ktorý od istého času síce neznášal svoju domovskú skupinu, ale v prípade potreby ju používal ako arogantný štít: „Ja som Beatle a chcem to hneď a tu.“ Treba však povedať, že napriek istej rozpoltenosti u Harrisona naozaj prevažovalo, na rozdiel od mnohých iných megastar, skutočné zaujatie duchovnom, a tento vzťah mu vydržal až do konca jeho dní. V prepájaní západných a východných kultúr bol skutočným majstrom, o čom svedčí jeho famózny dobročinný projekt Koncert pre Bangladéš (1971), na ktorom „popmusic objavila svoje lepšie ja“. Bola to vôbec prvá rozsiahla akcia, na ktorej sa rockové hviezdy smažili zarobiť peniaze pre rozvojový svet.
Ale aj ďalšie kapitoly jeho samostatnej hudobnej aj ľudskej existencie otvárali nové obzory. Pomohol objaviť pre svet množstvo indických hudobných nástrojov a kompozičných postupov, staral sa o prenikanie východných múdrostí a ich umeleckých predstaviteľov. Neskoršie 70. a 80. roky boli pomerne problematické a ukázalo sa, že Harrisonov skladateľský talent mal naozaj svoje limity.
Málo, ale kvalitne
Napriek mystickej bubline prepychu, v ktorej sa často a rád pohyboval, však nestrácal svojský humor a nadhľad. Vrhol sa na podnikanie vo filmovom priemysle (projekty Handmade Films) a mal vrelý vzťah so skupinou komikov Monty Pythonov lietajúci cirkus (sponzoroval ich legendárny film Život Briana a ďalšie dva kúsky Terryho Giliama). Hudbu však neopúšťal a nový vietor 90. rokov, ktorý z neho vydoloval Jeff Lynne - producent a spoluhráč v neodolateľne mysterióznej skupine Traveling Wilburys (spolu s Bobom Dylanom, Tomom Pettym a Royom Orbisonom) sľuboval čosi skutočne svieže, čo však násilne prerušila zákerná rakovina pľúc.
Graeme Thomson zostavil zaujímavú knihu, ktorá sa dá, napriek svojej obsiahlosti, čítať opakovane. Hudobník, ktorý nedal svetu veľa hitov, ale tie, ktoré predviedol, patria medzi najnádhernejšie v rockovej histórii (Something, Here Comes The Sun, While My Guitar Gently Weeps), sa postupom času vyrovnával svojim „veľkým bratom“ Paulovi McCartneymu a Johnovi Lennonovi.
Jeho význam sa však nedá merať počtom predaných nahrávok, ale vplyvom na ďalších umelcov, ktorých fascinoval svojou virtuozitou, kultúrnosťou a neobyčajnou láskavosťou.
P. S. Pre doplnenie pocitov z prečítanej knižky odporúčam zhliadnuť 2 DVD dokument oscarového režiséra Martina Scorseseho George Harrison: Living in the Material World (USA 2011), plný starostlivo dávkovanými a zostrihanými obrazmi nasýtenými informáciami, hudbou, historkami a citovo zafarbenými výpoveďami rôznych (skutočných) celebrít.
