Amerického psychiatra a psychoterapeuta Irvina D. Yaloma poznajú ako autora beletrie laickí i odborní čitatelia – obe skupiny ho majú v úcte i obľube. Jeho romány i poviedky z oblasti psychoterapie sú strhujúce, vtipné, duchaplné a to všetko bez zaplavovania cudzími pojmami či zložitými teóriami.
Taká je i poviedková kniha Mama a zmysel života (Premedia), ktorá vyšla prvýkrát v slovenčine. Preklad je miestami krkolomný – hlavne v pasážach, kde vyhráva diktát spisovnej slovenčiny nad autenticitou čitateľa (vlnovka ako húsenková dráha hneď na prvej strane), ale aj samotného spisovateľa – pretože čaro jeho metódy i písania je práve v autenticite – autora i terapeuta Irvina Yaloma. Miestami sa preklad potkýna aj o odborné pojmy – napríklad „transpozícia“ sa u nás používa výlučne ako prenos.
V knihe je šesť poviedok, všetko sú to príbehy psychoterapie. Ten, kto Yaloma nepozná, môže byť zmätený – v niektorých vystupuje autor za seba v prvej osobe a veľmi autenticky, inde sa vzdiali (a tiež dištancuje od prekračovania psychoterapeutických hraníc) postavou doktora Lasha. V poslednej poviedke príde i na nadprirodzené javy, splynutie sna a skutočnosti, symbolické riešenie vnútornému viacgeneračného konfliktu. To knihe uberá na celistvosti, na druhej strane jej to dodáva napätie a spád, a tie boli pre Yaloma – autora vždy dôležitejšie ako odborná dôslednosť.
Z odbornej stránky vypichuje jednoduché a zrozumiteľné princípy, ktoré dokáže šikovne „predať“ svojimi špecifickými názvami a vysvetleniami – a tak čitateľ spoznáva spriadača snov, objavuje, ako psychoterapeut narába s pocitmi voči pacientovi, aké zázraky dokáže vyčariť zo situácie „tu a teraz“ v psychoterapii. Pre laika je to „namotávka“, aký zaujímavý a fascinujúci môže byť psychoterapeutický proces, a koniec–koncov pre odborníkov, zavretých v každodennej rutine, tiež.
Je dobre si občas pripomenúť, že „hoci úprimná konfrontácia s vlastnou existenciálnou situáciou môže vyvolať strach a chvenie, v konečnom dôsledku pôsobí liečivo a obohacujúco“. A to tak v Amerike, ako aj na Slovensku. Autorov narcizmus, potrebný na to, aby mohol o svojej práci toľko písať, je niekde na hrane medzi príťažlivosťou a otravnosťou – závisí od vkusu čitateľa a množstva prečítaných Yalomových diel.
Tematicky sa kniha krúti okolo autorových srdcových tém, v ktorých je doma a o ktorých vie písať naozaj pekne – téma smrti, smútenia, snov, psychoterapeutického vzťahu. Ako však napovedá názov knihy – hlavnou témou knihy je mama a jej miesto a zásadný význam v živote človeka. Autor začína od seba, dramatickým dialógom s vlastnou matkou. Je to dialóg veľmi silný až univerzálny, veď otázku, ktorú kladie svojej mame – „mama, ako mi to išlo?“ má kdesi v hĺbke ukrytú každý človek, a odpoveď, ktorú na ňu dostal, si v sebe nesie celý život - tá odpoveď ho do veľkej miery tvorí a smeruje.
Tieto tenké a ťažko rozpoznateľné súvislosti sleduje Yalom síce nie úplne dôsledne, ale zato dramaticky a emotívne. Kniha prináša preto skôr zážitok ako vedomosti. A je to zážitok silný a pôsobivý. Môže byť inšpiráciou pozrieť sa bližšie na svoju „mamu a zmysel života“.
Autor: Hana Ševčíková
