Aktuálne aj atraktívne pôsobiaci plodný autor – filmár, hudobník, básnik, moderátor a spisovateľ Peter Krištúfek (1973) sa nesie na úspešnej vlne aktívnej tvorivosti už druhé desaťročie. Ako trojnásobný finalista súťaží Poviedka aj Anasoft litera má na konte príjemné zbierky krátkych útvarov Nepresné miesto (2002, Cena Ivana Kraska) a Voľným okom (2004), za román Šepkár (2008) dostal Cenu európskej knihy (Prix du Livre Européen), úspech mal aj román Blíženci a protinožci a ten ďalší Dom hluchého (2012) zaujíma zahraničných vydavateľov.
Minulý rok upozornil na seba v našej literatúre nevídaným, rozsiahlym konceptom Atlas zabúdania. Jeho viacrozmerný talent pripomína aj dodnes výraznejšie nedocenený televízny film Dlhá krátka noc (so Szidi Tobias a Mariánom Geišbergom) alebo muzikálny dokument o Dežovi Ursinym Momentky.
Ako z Vincenta Hložníka či Salvatora Dalího
Čerstvo pôsobiaca, zaujímavo dizajnovaná útla novela Ema a Smrtihlav (Artforum 2014) je „drobnosť“, ktorá insitne surrealistickým spôsobom komprimuje príbeh zo slovenskej histórie rozporných tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia, keď sa v stredoeurópskom priestore odohrávali dodnes ešte nie celkom presne odšifrované dejiny kultúr, ideológií a národností.
Kontrast potkanov, zabíjaných psami (ako z malieb nášho Vincenta Hložníka), a obrázkového snívania na spôsob raného Salvatora Dalího v hlave malého chlapca Šimona, ukrývaného maďarskou tetou pred nemeckými fašistami v chlieve, spolu s viacvrstvovými metaforami motýľa Smrtihlava a kultových dobových piesní (nemecká Lili Marleen a maďarská Szomorú vasárnap/Smutná nedeľa) mrazivo pripomína onen nevkusný čas.
Dlhé rozmýšľanie po krátkom čítaní
Čas, na ktorý by sme „radi a radšej“ zabudli, prípadne ho vymazali z pamäti, či prepísali, alebo prerobili „po orwellovsky“.
Sem–tam citlivo zavibruje v mysli spomienka na Annu Frankovú alebo Schindlerov zoznam, či násilne odvlečených a zmiznutých osôb z archívov NKVD. Svoje skladačkové memento potom Krištúfek klincuje na finálnych stránkach „precitnutiami“ z bulharskej pláže na pobreží Čierneho mora.
Je to síce knižka na jeden dych, ale keď si ju prečítame druhý, ba aj tretí raz, chvíľku nebudeme spať, ale dosť dlho premýšľať.
