Náboženské komunity by mali byť spokojné, sľubuje britský režisér Ridley Scott. S Christianom Balom v hlavnej úlohe vraj film o Mojžišovi nakrútili s veľkou zodpovednosťou.
Veľa príbehov súperí o vašu pozornosť. Prečo ste si vybrali tento?
„V nedeľnej škole som nikdy veľký pozor nedával, ani pri náboženskom vzdelávaní – ako sme to volali na strednej škole. Mojžiša som do hĺbky nepoznal a len som zisťoval, akým človekom bol a z akého prostredia vzišiel. Netušil som, že bol pendantom Ramzesa, nevedel som, aký blízky vzťah mali, že ich vychovávali ako nevlastných bratov.“
Aká to bola skúsenosť, nakrútiť o ňom film?
„Prekonalo to všetky moje očakávania. Príbeh má bohatú štruktúru aj silnú emóciu, výzvy a pochybnosti, ktorým je Mojžiš vystavený, sú ohromujúce. Prešiel skutočnou emočnou jazdou, kým pochyboval o sebe a nevedel, čomu má veriť. Nikdy predtým som nepracoval s Christianom Balom a to, čo zahral, v to som ani nedúfal.“
Spomínali ste, že ste si dali záležať na hereckom obsadení. Ako ste sa rozhodovali?
„Režisér je ako kapitán futbalového tímu, ktorý sa musí uistiť, že má pokrytú každú pozíciu, lebo to mu pri hre pomôže. Film je založený na partnerstve a to treba mať na mysli, či obsadzujete hviezdu, alebo herca s jednou vetou. S Christianom som sedel na čaji pred piatimi rokmi, ale vtedy som ešte nemal pre neho úlohu. Vedel som, že Mojžiš bude niečím veľkým, viac ako len pozemskou postavou, ale zároveň aj skutočným človekom – a Christian sa na to prosto hodil.“
Ktorú časť jeho vystúpenia máte najviac v pamäti?
„Veľmi sa mi páčil vo filme 3:10 vlak do Yumy a aj v Boxerovi, kde hral proti Markovi Wahlbergovi. Obsadil som ho, lebo som veril, že spĺňa jeho definíciu – telesnosť aj citlivosť. Jeho príprava bola neuveriteľná, v tom by som ho prirovnal k Russellovi Crowovi. Keď sme začínali s filmovaním, vedel o Mojžišovi viac ako ktokoľvek iný v štábe. Bol skutočným partnerom, pozná správnu cestu, ako filmu pomôcť.“
A ako ste si vybrali Joela Edgertona do úlohy Ramzesa?
„Joel bol na kastingu k filmu Kráľovstvo nebeské a veľmi sa mi páčil. Predtým mi len tak z ničoho nič poslal kazetu a ja som sa čudoval, kto je toto? Pri Mojžišovi som zistil, že je to skutočný herec, v tom najlepšom zmysle slova, a má tiež senzačnú intuíciu. Je stvorený na hlavné postavy a spolu s Christianom sú nesmierne silní.“
Čakáte, ako film prijmú náboženské komunity?
„Snažím sa byť čo najohľaduplnejší a najčestnejší, ako sa dá. Mojou úlohou bolo vcítiť sa do pozície Mojžiša a vypovedať jeho príbeh. Samozrejme, robil som to v partnerstve s hercom – v tomto prípade skvelým hercom, Christianom Balom – a spolu sme si tohto muža chceli uctiť. Veľmi sme si dali záležať pri obsadzovaní jednotlivých postáv, postupovali sme veľmi starostlivo. A ako vravím, myslím si, že herci odviedli vynikajúcu prácu.“
V srdci príbehu je vzťah medzi Mojžišom a Ramzesom. Najprv ich vychovávali ako bratov, potom sa dostali do sporu. Čím vás to lákalo?
„Mojžiš bol pre Ramzesa takmer ako vlastný brat. Mali sa veľmi radi a vychovávali ich v jednej rodine. Ramzes bol síce vždy na prvom mieste a Mojžiš sa na jeho pozíciu nikdy nemohol dostať. Neznamenalo to však, že by medzi nimi bola súťaživosť. Mojžiš po nej netúžil, myslím si, že mu úplne stačilo byť číslom dva. To je, napokon, lepšia pozícia, byť číslom dva. Človek sa má lepšie.“
Ako ste vyvážili zábery zo skutočných scén a z počítača?
„Počítačové efekty sme využívali vo veľkom, takých záberov je 1300. Je to dnes veľa? Na veľkofilm je to asi priemer. Celkom dobre sme ich napojili na živú akciu. Arthur Max, náš šéf výpravy, o tom so mnou veľmi veľa diskutoval.“
Možno ste mohli použiť viac aj efektov, ale vy ste napriek tomu postavili veľa skutočných scén. Bolo to pre vás také dôležité?
„Postavil som tie scény a šiel do skutočných lokácií, pretože som to tak chcel a potreboval. Mne vyhovuje, keď nakrúcam v skutočnom prostredí, a aj pre hercov je dobré, keď hrajú v skutočnom prostredí. Keď máte niekoho takého ako Arthura Maxa, tak potom máte to najlepšie, čo si môžete želať. A keď sa k tomu pridajú ďalší veľkí umelci, môžete si v hlave všetko predstaviť a vizualizovať ešte skôr, ako vôbec začnete. Celú časť, ktorá súvisela s Egyptom, sme mali načrtnutú presne ako fotografiu. Všetko som tomu potom mohol prispôsobiť – výšku budov, ich hustotu... Pri takom postupe sa aj veľa ušetrí.“
Napríklad ako?
„Napríklad keď sme boli v Almerii – tam sme stavali mesto Pi–Ramzes a malo rozlohu asi 800tisíc štvorcových metrov – už som vopred vedel, čo v ňom chcem postaviť. Nastúpili buldozéry, tím sa dal do roboty a všetko bolo načas hotové. Nenormálne.“
Arthur Max povedal, že väčšiu výzvu ste ešte pred sebou nemali. Súhlasíte?
„Áno, súhlasím. Obaja sme tam stáli pred úsvitom, pozerali sme sa na seba a ja som sa ho spýtal: Všetko klape? A on len povedal: Hej. To je čosi úžasné. Keď tam ste a vidíte, ako všetko okolo vás rastie, máte prosto skvelý pocit. Bola to nenormálna výzva, ale všetci sa s ňou vyrovnali. Veď je to aj na plátne vidno. Film som nakrútil v 3D, strihal som ho v 3D a výsledok je majestátny. Ľudia zo štúdia sa boli pozrieť na prvý zostrih a boli unesení – dokonca viac, ako som očakával – takže som sa už len spokojne mohol venovať posledným detailom a záverečnému mixu.“
Už ste nakrútili viac veľkofilmov. Ako by ste teda zhrnuli Exodus?
„Tento mi asi priniesol najviac uspokojenia. Neviem presne, čím to bolo, ale ocitli sme sa na správnom mieste a ja som si to užíval. Videl som, že ľudia, s ktorými pracujem – štáb aj herci, boli ochotní vložiť sa do filmu celí.“
Rozhovor denníku SME poskytla spoločnosť Barracuda Movie
