S celkom iným formátom, než na aký sme v poslednom čase zvyknutí, prichádza nenápadná knižka Skvosty poezie, ktorú vydalo pražské vydavateľstvo Akropolis pre Združenie priaznivcov hovoreného slova Slovo a hlas.
Je učebnicou, príručkou aj poohliadnutím sa za úspešnou edíciou venovanou dvadsiatim dvom českým básnikom-klasikom, ktorú roky pripravoval Vladimír Justl.
Editor, literárny historik a teatrológ Vladimír Justl (1928 – 2010) pôsobil od vysokoškolských štúdií až do roku 1990 v Odeone.
Širšej verejnosti bol známy ako editor Zobraných spisov Vladimíra Holana a predovšetkým ako umelecký vedúci poetickej vinárne Viola, kde pripravil desiatky umeleckých programov.
Režíroval tu napríklad Holanovu Noc s Hamletom, ktorá bola viac ako štyridsať rokov jej profilovým programom. V roku 2007 získal v súťaži Magnesia Litera cenu za prínos pre českú literatúru.
„Dvadsaťsedem rokov bolo Justl a Viola synonymom,“ píše v doslove ku knižočke Skvosty poezie básnik Miloš Horanský.
Pripomína Justlov „legendárny byt na Křižovnickej 8, obložený knihami a obrazmi, najmä grafikami“, jeho zanietenie pre poéziu a prednes i osobnostné črty, „vrúcne prepadové telefonáty v nekonvenčných hodinách a dňoch“.
Edíciu Skvosty poezie viedol Justl od roku 1999. Postupne tu vyšli výbery z básnického diela Karla Hynka Máchu, Fráňu Šrámka, Josefa Horu, Víťězslava Nezvala, Františka Halasa, Josefa Kainara a ďalších klasikov. Posledným, 22. zväzkom bol výber z poézie Jiřího Kolářa. Všetky ich pripravil Justl. Jedine výber z básní Ivana Blatného prenechal básnikovi Petrovi Královi.
Editor výberu Skvosty poezie Jan Šulc jednotlivé Justlove medailóny zoradil chronologicky podľa osobností a ku každému pripojil jednu kľúčovú báseň.
Koľko básnikov, toľko odpovedí na otázku, čo je to poézia. Pripomeňme si, ako na ňu odpovedal Ivan Diviš, ktorým sa Šulcov výber uzatvára: „Poézia nie je nič napísané,/ je to nanajvýš niečo rozpísané alebo nedopísané.“
