Držiteľka šiestich Andělov, najlepšia súčasná česká speváčka vlani porodila prvého syna, ale stihla vydať aj album, ktorý kritici označujú za zásah do čierneho. Jej podmanivý hlas poznajú nielen znalci hudobnej alternatívy
V hodine smrti - to nie je práve optimistický názov pre nové cédečko.
Chcela som ho pomenovať trochu kontroverzne, pretože ľudia sa smrti hrozne boja, ale nepremýšľajú nad tým, prečo. Smrť sa neprijíma ako prirodzená súčasť života, rovnako ako pôrod, nechceme prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život. Pritom smrtí si v živote svojím spôsobom prežijeme dosť – pôrody, rozchody, zmeny. Človek stále prechádza transformáciou. Má to mnoho paralel. Ale album nie je poslucháčsky neprístupný.
Nie je bežné na webovej stránke kapely citovať Junga. Živnou pôdou duše je prirodzený život...
S týmto citátom som sa stretla v čase, keď som sa rozchádzala so zásadným priateľom môjho života. Nechcelo sa mi od neho odísť, ale cítila som, že nedokážem byť sama sebou a zároveň ho urobiť šťastným. Toto motto mi pomohlo. Je veľmi dôležité, aby sa človek posúval ďalej. Keď som sa snažila nejako pomenovať svoj súčasný pocit, uvedomila som si, že som vlastne v strede života. V prvej polovici života si človek buduje nejakú konštrukciu života, ale niekto sa môže tým, čo si vystaval, cítiť aj zviazaný. V strede života je príležitosť s tým niečo urobiť. Človek má vždy voľbu zotrvať v starom alebo realizovať si sny. Človek pochybuje napríklad o tom, či je na správnom mieste, alebo nie.
Foto: Adam Holý
Nie je to priveľmi skoro vo vašom veku hovoriť o polovici života či o kríze stredného veku?
Človek vníma veci inak a má inú energiu, keď má dvadsaťpäť, a inak, keď má takmer štyridsať. Mám rada svoj vek, som s ním stotožnená. Cítim sa teraz istejšia, viem si užívať oveľa viac vecí ako predtým. Cítim sa oveľa slobodnejšia, ako keď som ako mladá mala možnosť „dobyť svet“. Dnes ma vzrušujú úplne iné veci.
Aké?