Modra je naším najspisovateľskejším mestom. Tu napísal svoje vzácne básne aj Jozef Mihalkovič, ktorý sa dožíva osemdesiatky.
Pokiaľ ide v poézii o isté zvláštne vrstvy reči, ktoré sa rozoznejú len raz v storočí alebo ešte zriedkavejšie, zostáva po smrti Stachovej a Ondrušovej Jozef Mihalkovič básnikom celkom ojedinelým.
Spolu so spomenutými básnikmi-konkretistami a s Ľubomírom Feldekom vytvorili Trnavskú skupinu, ktorá zariadila elektrifikáciu slovenskej poézie. Pre mnohých tieto mená predstavujú jeden z vrcholov našej spisby.
Spisovateľ Dušan Dušek pred časom označil Mihalkovičove Zimoviská za doposiaľ neprekonanú zbierku slovenskej poézie. Spisovateľ Vincent Šikula zas hovoril, že práve s touto zbierkou sa mu spájajú prvé modranské stretnutia s ním. Pripomenul tiež, že „básnikovi sa vždy zmestí na jednu stranu viac než prozaikovi“.