Havrana napísal Poe pred stosedemdesiatmi rokmi 29. januára 1845.
O výnimočnej básni a jej autorovi
Neverte ničomu, čo počujete, a iba polovici toho, čo vidíte. Tento pôsobivý odkaz zanechal americký poviedkar, redaktor a básnik, romantik Edgar Allan Poe, autor Havrana, najskloňovanejšej básne, aké kedy boli napísané.
Keď dnes niekoho označíme za romantika, asi máme na mysli naivného, zasnívaného a veľmi nepraktického rojka.
Z dnešnej ponuky ľudských charakterov by sme ako romantika vytypovali niekoho, s kým by sa veličenstvo Allan Edgar Poe, autor tých najskľučujúcejších rýmov a hororových poviedok, zrejme ani nepustil do dlhšieho rozhovoru.
Od útleho detstva Poea prenasledovalo nešťastie. Sirotou sa stal v troch rokoch. Ujal sa ho obchodník s tabakom, z ktorého sa neskôr vykľul skúpy boháč, a jeho manželka.
Jeho príbeh azda najlepšie pochopíme na pozadí mien niektorých velikánov, ktorých ovplyvnil, ako aj z niektorých jeho citátov. A možno aj z toho, ako postupoval pri komponovaní básne Havran, ktorá prvý raz vyšla desivo dávno – pred sto sedemdesiatimi rokmi.
Mamička pľula krv
Matku stratil ani nie ako trojročný. Dávila krv a „navždy ho od nej odviedli zlovestní muži v čiernom“. Smrť mu aj neskôr brala všetky ženy, ktoré boli preňho dôležité.
Odpoveď na otázku, prečo svojho hrdinu nechal týrať havranom a ako mohol vôbec čakať na stretnutie so svojou stratenou láskou, nachádzame v jednej z jeho kľúčových poviedok Jama a kyvadlo: „Ani v najhlbšom spánku, ani v delíriu, ani v mdlobách, ani v smrti, áno, nikdy, ani v samotnom hrobe nestrácame vedomie úplne!“
Poe tieto stavy dôverne poznal a dôkladne ich preskúmal všetkými dovolenými aj nedovolenými prostriedkami. Akoby veril, že návrat zomretej bytosti k životu musí byť nejakým spôsobom možný.
Havran prvýkrát vyšiel až tri roky po napísaní – v 1845. Prečo s tým autor otáľal? Veď bol vychytený spisovateľ, šéfredaktor, a tam, kde pôsobil, zvyšoval sa náklad zo stoviek na tisíce a z tisícov na desaťtisíce. Poe sa v skutočnosti nepresadil ako básnik, ale ako poviedkar a redaktor. Napísal iba niekoľko desiatok básní.
Publikovanie mnohých jeho próz, ako aj Havrana vyvolalo ohlas až za oceánom v Európe. Patril k prvým spisovateľom, čo boli donútení uživiť sa písaním.
O kom, o čom
Havran sa vynikajúco hodil na navodenie pochmúrnej nálady, skľúčenosti, zármutku a beznádeje, ktoré sa pre atmosféru básne ukázali ako určujúce.
Romantickému hrdinovi, učencovi, smútiacemu za zosnulou Lenorou, odpovedá havran na všetky otázky Nevermore. Toto slovo si Poe vybral pre špeciálny účinok písmen O a R a je refrénom a pántom celej skladby.
Milenec smútiaci za Lenorou sa mal pôvodne s havranom stretnúť v lese alebo na poli. Dej napokon autor situoval do honosnej izby, kde s ním Lenora strávila intímne chvíle. Izbu zariadil pekne, lebo „krása je jedinou pravou témou poézie“.
Havran bije krídlami na okná, hľadá úkryt pred búrkou. Búrka zároveň vytvára kontrast s pokojným prostredím interiéru. Havran si sadá na Palladinu bielu bustu, čo zvýrazňuje vzdelanosť aj bezútešné rozpoloženie hrdinu, ako to znázornil aj Édouard Manet na ilustrácii k francúzskemu prekladu.
Havran mal mať pôvodne sto veršov, pretože „všetky literárne diela majú určitý limit – limit jedného posedenia“. Veršov napokon narátame stoosem.
Najskôr bola napísaná tretia sloha od konca. Od tohto miesta sa odvinul zvyšný text.
Básnik vraj nemá vysvetľovať svoje verše. Alebo áno? Celý proces tvorby tejto nesmrteľnej básne Poe podrobne objasnil v brilantnej eseji Filozofia básnickej skladby.
Poznali ho všetci
Poe sa oženil so svojou trinásťročnou sesternicou Virginiou Elizou Clemovou. Úradom tvrdil, že je oveľa staršia. Poe permanentne, aj keď účinne bojoval s chudobou. Už počas jeho krátkeho života sa mu dostalo uznania.
Je známy nielen pre túto jednu báseň. Pripisujú sa mu oveľa významnejšie prvenstvá. Je označovaný za otca detektívky a americkej novely. Predznamenal vznik science-fiction, napísal reportáž o lete balónom na Mesiac. Jeho prozaické práce sa neskôr stali stavebnými kameňmi kinematografie s prvkami hororu.
Ovplyvnil spisovateľov Arthura Conana Doyla s jeho nesmrteľným Sherlockom Holmesom, ako aj Raya Bradburyho, ktorý mu vzdal hold v Marťanskej kronike. Nadšenie vzbudil aj u Francúzov Charlesa Baudelaira, Stephana Mallarmého, ktorí ho prekladali. Jules Verne autorsky nadviazal na jeho mysteriózne Zápisky Arthura Gordona Pyma.
Zo zásadných sfilmovaných Poeových prác spomeňme aspoň Jamu a kyvadlo. Film nakrútil v roku 1961 Roger Corman. Ten istý režisér sfilmoval aj jeho Masku Červenej smrti (1964).
V súčasnosti beží v kinách film režiséra Brada Andersona E. A. Poe: Archa bláznov (2014), v ktorom hrajú Ben Kingsley a Michael Caine.
Edgar Allan Poe: Archa bláznov (2014)
Späť k básni
Báseň Havran je nepreložiteľná a dodnes provokuje nové a nové generácie. Jej slovenské verzie v ničom nezaostávajú za veľkými českými prekladmi Nezvala či Vrchlického. Skôr naopak.
Hoci báseň opisuje hrdinu, čo smúti za zosnulou láskou a zaspí pri čítaní starých šalabachtrov v konkrétnu decembrovú noc počas búrky, Vítězslav Nezval december zmenil na január.
Báseň Havran je rýmovaná, matematicky vyrátaná na efekt, ktorému sú podriadené zvolené básnické postupy. Všetky slovenské preklady (od Roya, Kantorovej-Bálikovej, Feldeka a ďalších) zhromaždil a vydal Peter Chalupa.
Poeovo Nevermore – Nikdy viac, ktoré sa refrénovito opakuje, do slovenčiny zvukomalebne najvernejšie preložil svojho času mladý básnik Jozef Urban slovkom Neskoro.
Nevermore
Možno až dnes začíname trochu rozumieť slovám ďalšej z jeho básní Lenora. Aj ňou sa pokúšal zmierniť svoju permanentnú trýzeň zo straty milovanej osoby, ktorá ho neopustila do konca života: „Plačte teraz, alebo už nikdy,“ vraví.
Poeovo trápenie sa neskončilo ani napísaním Havrana. Dva roky po vydaní básne zomrela jeho manželka Virginia. Vo veku dvadsaťštyri rokov, presne ako jeho matka, na tuberkulózu. Keď si ju bral ako trinásťročnú, úradom tvrdil, že je oveľa staršia.
Pochovali ju do požičaného hrobu, lebo trúchliaci ovdovený básnik ráčil mať iba dlhy. Dnes sú po ňom pomenované ulice, múzeá.
Smrť manželky spisovateľ považoval za najsmutnejšiu vec na svete a nikdy sa z nej nespamätal. Pokúsil sa spáchať samovraždu. Neúspešne. Našli ho jedného dňa ležať na chodníku pred hostincom v meste Baltimore.
Ešte aj to sa rýmuje. Baltimore nevermore.
Prvé verše
„Prorok,“ vravím, „seď a neklam, či si vták a či si z pekla,
či ťa poslal Všemohúci z nadoblačných obzorov.
Povedz, keď si poslom rána, povedz, kde je milovaná!
Zavrela sa rajská brána za anjelskou Lenorou?
Povedz, či sú sväté stopy za anjelskou Lenorou.“
Havran vraví: „Neskoro.“
Telo článku
(Tieto verše z Havrana napísal Poe ako prvé. Je to tretia sloha od konca, úryvok, preložil Jozef Urban.)
