Byť vypískaný? Aj to bude príjemné, hovoril scénograf Boris Kudlička pred premiérou. Na premiéru sa chystali aj ukrajinskí patrioti, chceli vyjadriť nesúhlas s ruskou sopranistkou.
„Metropolitná opera bola našou métou, raz nám už takmer zobrali inscenáciu opery Madama Butterfly, ktorú sme vytvorili s režisérom Mariuszom Trelinským. Nakoniec ju však robil iný tím,“ hovorí scénograf Boris Kudlička.
Je však rád, že do New Yorku prichádza práve s Čajkovského Jolantou a Bartókovým Hradom kniežaťa Modrofúza, lebo tieto produkcie viac odzrkadľujú to, ako v súčasnosti vníma divadlo. „Dnes do produkcií dávame oveľa viac psychológie,“ hovorí Kudlička.
Technológia, ktorú si vymysleli, je jedna z najzložitejších, aké kedy urobili. Toto predstavenie vzniklo v koprodukcii s varšavským Teatrom Wielkym.
Keď riaditeľ Metropolitnej opery Peter Gelb pochopil, o čo ide, zmohol sa na jediné: „Bože dobrý! Ešteže to robíte najskôr vo Varšave!“ V New Yorku majú totiž na prípravu jednotlivých inscenácií oveľa menej času ako v iných divadlách. „Vo Varšave sme mali možnosť sa na všetko precízne pripraviť,“ vysvetľuje Kudlička.
Tam už mali premiéru pred dvomi rokmi. Prenos scény z poľskej Národnej opery do Metropolitnej opery nemohol byť vraj jednoduchší. Varšavská opera je totiž akoby kópiou tej newyorskej, len je trochu hlbšia.
„Sú postavené v tom istom roku s tou istou nemeckou technológiou aj hydraulikou,“ hovorí Kudlička. „Ešte aj vôňa je tam rovnaká! Keď som vyšiel na scénu v MET po prvý raz, zostal som v šoku. Mal som pocit, že som vo varšavskom divadle.“
Cesta do vnútra trýzniteľa žien
Scénografiu k Modrofúzovi tvorí množstvo scénických zmien, čo vyvoláva dojem, akoby sme sa dívali na čiernobiely film noir, taký, ako zvykol nakrúcať Hitchcock. Tejto časti dominuje expresívny štýl, čo je pri príbehu Modrofúza pochopiteľné.
„Je to psychologická cesta do vnútra tohto trýzniteľa žien, čo znamená, že v nej musí byť aj trocha stredoeurópskej temnosti i východnej mágie.“ hovorí Kudlička.
