Bordeline (Marenčin PT, 2014) je kniha o hraničnej poruche osobnosti a mladej žene, ktorá ňou trpí.
Čitateľa vtiahne spôsobom rozprávania. Tým je strhujúci monológ, akási myšlienková spoveď hlavnej postavy v prvej osobe, odohrávajúca sa počas cesty vlakom – z mesta, z ktorého dievča uteká, až do iného mesta, v ktorom chce (opäť) začať žiť. Okrem ukradnutého zapaľovača so sebou však ťahá emocionálny náklad či takpovediac nálož.
Postavy a mestá sú bezmenné, reálie nedokonalé a chronológia udalostí miestami značne zahmlená.
Hlavná hrdinka hyperbolizuje, zavádza či priamo klame, necháva nás v napätí. Jej výpočet životného bytia je pritom zredukovaný na traumatizujúci vzťah s otcom, okrajovo vzťah s mamou a v neskoršom veku početné vzťahy s mužmi, ktorí sú jej otcovi niečím podobní alebo naopak celkom nepodobní a ktorých všetkých svorne volá „moji otcovia“.
Ten najkrutejší z nich, ktorý z tohto radu akosi vytŕča a ktorému je aj monológ (zdanlivo) adresovaný, je zdrojom ďalších problémov.
Aj zmysel pre humor
Je to psychotické, a predsa zaujímavé čítanie. V bludoch, bludných kruhoch a obsesiách hrdinky môžeme vidieť logiku (aj keď, samozrejme, prevrátenú ako to už pri poruchách býva). A baví nás o nej čítať asi najmä preto, že navzdory „diagnóze“ je vyobrazená inteligentne a hoci ju často obklopuje drsné prostredie, vie v ňom aj vybadať vtip.
Autorka knihy Ivana Gibová (FOTO - Peter Bilý)
