IVAN MASÁR (1956) je od roku 1981 je súčasťou ateliéru Stavoprojektu, ktorý sa venoval rekonštrukciám pamiatok. S architektmi Milučkým, Boudom a so sochárom Askoldom Žáčkom navrhli hradnú klenotnicu. Spolu s Petrom Boudom sú autormi rekonštrukcie Leopoldovho nádvoria, čestného nádvoria, západnej terasy, hradného paláca. V roku 2012 dostali s Petrom Boudom Krištáľové krídlo za rekonštrukciu Starej radnice v Bratislave. Získali Cenu Dušana Jurkoviča za klenotnicu na Bratislavskom hrade (s Ferdinandom Milučkým a Askoldom Žáčkom), dvakrát cenu CE.ZA.AR za architektúru, hlavnú cenu Stavba roka za rekonštrukciu Erdödyho paláca, striebornú medailu na svetovom bienále architektúry a množstvo nominácií.
TEXT: Zuzana Uličianska
Spolu s Petrom Boudom sú aj autormi nedávnej rekonštrukcie hradného paláca. Pre garáže pod Hradom sa ich projekt stal terčom kritiky.
Nemali ste pocit barbarstva, keď sa bagre zahryzli do hradného kopca s jeho s históriou a energiou?
To sme v rovine emócií. Vždy, keď stojím na tomto kopci, fascinuje ma. Také niečo sa dá, samozrejme, pietne obchádzať - ibaže to potom ani neprebádame, ani nezdokumentujeme. Je asi v ľudskej povahe skúmať históriu a súčasne meniť prostredie okolo seba, čím sa však poruší aj sväté ticho storočí. Ak toto nazveme barbarstvom, potom sme barbarmi takmer všetci.
Bude výstavba hradných garáží z hľadiska histórie vnímaná ako najväčší danajský dar bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku celému Slovensku?
Nerád by som to spájal s politikou. Obnova Hradu vždy fungovala „kampaňovitým“ spôsobom. Dlhé obdobia skoro nečinnosti sa striedali s obdobiami „horúčkovitej“ aktivity. My sme sa snažili najmä o zachovanie kontinuity smerovania obnovy. Garáže v dnešnej diskusii považujem len za zástupný problém.
A čo je ten hlavný?