TEXT: Zuzana Uličianska, FOTO: Gabriel Kuchta, archív J. Horvátha, TASR
N ad brodom cez Dunaj sa týčil kopec. Pred 4500 rokmi pred naším letopočtom bol možno pustý, nevábny, napriek tomu však veľmi dôležitý. A už vtedy vrch obývali ľudia.
Najprv v príbytkoch, ktorých základy vyhĺbili do skalného podložia, rokmi sa kopec menil na sídliskovú akropolu.
Pod ním sa stretávali Jantárová a Podunajská obchodná cesta. Keď prišli Kelti, postavili si tu oppidum v stredomorskom štýle. Čas postupne menil akropolu na pevnosť, pribúdali hradby, cirkevné budovy, hradisko, palác, veža.
Stavba odolávala nájazdom Tatárov, hrozbe husitov, prešla zásadnými prestavbami, schátrala, spustla a napokon i vyhorela. Dostala novú tvár, stala sa symbolom Slovenska, krajiny, ktorá povolí na mieste, ktoré skrýva poklady dávnej minulosti, parkovať autá.
Kauza garáže
Pod Bratislavským hradom budú garáže. Pri ich budovaní sa našli, ale zároveň aj ohrozili vzácne pamiatky, ktorých nájdenie by v iných civilizovaných krajinách považovali za senzáciu.
Z témy, o ktorej roky diskutovali len odborníci, sa v priebehu niekoľkých týždňov stala verejná kauza porovnateľná s prestavbou nového Národného divadla na „národný supermarket“.
V prípade Bratislavského hradu však nejde „len“ o osud nejakej stavby, hoci v hre sú desiatky miliónov eur. Hlavnou témou je zachovanie a prezentácia diel, ktorých cena sa vyčísľuje len ťažko.
Pod výzvu na pozastavenie stavby sa podpísali osobnosti, pridávajú sa aj niektoré odborné spolky. Mnohí vyjadrujú svoj názor, ako by to na Hrade malo podľa nich konkrétne vyzerať.