SME

Pišťankov posledný rozhovor v SME: Už nie som schopný tak prežívať písanie

Spolu s novým slovenským filmom Rukojemník prišla aj kniha. Napísal ju spoluautor scenára Peter Pišťanek. V nedeľu spáchal samovraždu.

Debutoval v roku 1991 románom Rivers of Babylon, neskôr vyšli dve pokračovania. Spisovateľ Peter Pišťanek.Debutoval v roku 1991 románom Rivers of Babylon, neskôr vyšli dve pokračovania. Spisovateľ Peter Pišťanek. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Toto je posledný rozhovor spisovateľa Petra Pišťánka v SME z januára tohto roku. V nedeľu spáchal samovraždu.

Prečítajte si tiež:Spisovateľ Peter Pišťanek spáchal samovražduČítajte 

Kým sa v kinách rozbiehal nový slovenský film Rukojemník, na pultoch už ležala rovnomenná kniha. Napísal ju spoluautor scenára Peter Pišťanek. Prvý raz od čias napísania kultovej trilógie Rivers of Babylon, ktorá krátko po prevrate v roku 1989 výstižne a úderne zachytila obraz moci v dekomkratickej spoločnosti, sa opäť odhodlal na román.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S režisérom Jurajom Nvotom spolupracujete už dlhšie. Pôsobíte ako celkom odlišné typy. Čo vás spája?

SkryťVypnúť reklamu

Myslím, že nie sme ani takí odlišní, hoci neviem povedať ani to, v čom sme si podobní. Možno nás spája podobný spôsob humoru, takého náhodného, ktorý vyplynie zo života, z reálnych situácií. Prišiel som s ním do kontaktu vlastne iba na pľaci, hlavne ako protagonista. Hrám vo filme mäsiara. Nalepili mi aj fúzy. Fúzy sa mi nepáčia, a tak by som si ani za nič nenechal narásť vlastné, ale teraz som to trpko oľutoval, lebo tie umelé príšerne svrbeli a šteklili. Neustále som sa škrabal, bol som celý červený a pán maskér Juraj Steiner mi to stále musel dorábať. Ku koncu som stratil nervy a nechal som sa zarásť. V deň nakrúcania som sa oholil, nechal som si fúziky a na pľac som prišiel s rukou na tvári, lebo som sa príšerne hanbil. Nemám nič proti fúzatým, ale neviem sa s týmto huncútstvom stotožniť.

SkryťVypnúť reklamu

Od čias Rivers of Babylon ste román nenapísali. Ako to, že dozrel čas?

Mal som vzhľadom na vydavateľa pocit povinnosti, že to musím napísať. Asi chcete, aby som odpovedal niečo v zmysle, že je v tom nejaké nutkanie, môj autorský exhibicionizmus. Ale ten sa zo mňa dáko vytratil. Kedysi to bolo iné dobrodružstvo písať knihy, bola to taká sebareflexia vyvrátená smerom von, to bol ten hybný moment. Momentálne nemám takéto motívy.

x7_res_res.jpg

Kde sa podeli?

Z človeka to nejako život dostane. Psychoterapie a podobne. Aj tentoraz to bolo dobrodružstvo, ale už nie som schopný tak autenticky prežívať, že píšem knihu a byť z toho adrenalínovo napružený. Musím sa do toho nútiť a bojovať s lenivosťou. Kedysi som vôbec nemusel, pretože to išlo samo, predvádzal som sa aj v publicistike, okamžite som reagoval na každú otázku. Bol som deklaratívny a deklamatívny. No proste histrión. A to sa nejako skončilo spolu s exhibicionizmom. Teda, skončilo... neskončilo, len sa to zakuklilo do takej latentnej podoby a už sa k tomu nemôžem vrátiť, lebo som už kdesi úplne inde.

SkryťVypnúť reklamu

V novej knihe rozprávate príbeh chlapca, ktorý sa stal rukojemníkom režimu, keď sa jeho rodičia rozhodli zostať za hranicami. Do akej miery ste videli v príbehu seba a svojich starých rodičov?

Starých rodičov mám pred očami stále. Znamenali pre mňa všetko. Hlavne môj dedo, bol to muž môjho života. On do mňa vložil fantáziu, istotu, že o všetkom sa dá rozprávať, že všeličo sa dá vymyslieť. Dodnes nedokážem pochopiť, kde sa v tom človeku nabrala ochota a vôľa venovať mi toľko svojho času. Rozprával mi rozprávky a robil to zvláštnym spôsobom. Bol v nich veľmi flexibilný, lebo reagoval na situácie, ktoré sa odohrávali v reálnom živote. Napríklad kozmické lety. Alebo preteky formuly 1, ktoré vtedy boli pre mňa ako dieťa veľmi atraktívne. Alebo doktor Barnard, ktorý v tom čase ako prvý transplantoval srdce. Vždy som prosil deda, aby mi rozprával rozprávku, ktorá by reflektovala takéto udalosti. A on bol schopný si ju na počkanie vymyslieť. Práve vtedy som podvedome zacítil, že to sa dá. A neskôr som sa sám odviazal.

SkryťVypnúť reklamu

Tiež fantazírujete na reálne témy. Čo je vám bližšie, analýza veľkých dejín alebo život obyčajného človeka?

Lepšie sa cítim v drobných dejinách pospolitého ľudu, v koži človeka, ktorý si kúpi slaninu, cibuľu a pivo a vie sa z toho tešiť. Všetko sa deje na pozadí historických pohnutí, ale zaoberám sa tým cez mikrosvet malých buržujov, lebo v ňom sa dôverne pohybujem. Keď v knihe Rukojemník prídu Rusi v roku 1968 do Československa, prvé, čo babička urobí, je, že ide nakúpiť. Vráti sa strašne nervózna, že ju nejaký Rus dakam nechcel pustiť a pýtal sa, kudá ty bábuška. A ona mu vraví, aká som ti ja bábuška a komu vy tykáte? S vami som husi nepásla. Keď to dedo počuje, tak sa mu vlasy ježia, lebo si uvedomuje, že tu v tej chvíli už ani nemusela byť. Ona roztrasenými rukami vykladá nákup a hovorí, chlieb mali len predvčerajší, lebo nový nedoviezli, ešte párky, nakladané uhorky a dedo nervózne zahlási, však nám to nemusíš hovoriť, však to vidíme! Tak som sa snažil vystihnúť dôležitú dejinnú situáciu, napäté nervy. Bez pátosu, ten neznášam. To sebadojímanie sa, ktoré je nám vlastné.

SkryťVypnúť reklamu

Kedy vás začalo trápiť, v akej krajine žijete?

V detstve ma nič netrápilo, to boli moje najšťastnejšie roky. Asi v pätnástich som si uvedomil, aké má mladý človek u nás mizerné vyžitie, najlepšie to bolo vidno na mojej záľube – bigbíte. Prístup k muzike zo Západu bol komplikovaný, nikdy v živote som nevidel koncertovať mojich obľúbencov Deep Purple, a keď sem potom prišli ako rozsušení sedemdesiatroční dedkovia, už mi to bolo jedno. Už som to nepotreboval. Chcel som ich zažiť v tom roku 1973, podobne ako Yes či Genesis. Keď som bol dieťa, necítil som, o čo všetko nás komunisti okrádajú, ale veľkú časť mladosti mi de facto ukradli, a to som už cítil.

Dá sa to odpustiť?

Samozrejme, môžem uvažovať aj tak, že keby sa to vyvíjalo inak, nebol by som sa vyvinul do tejto perfektnej podoby (smiech). Na druhej strane, keďže možností vtedy nebolo veľa, vedeli sme si ich aj vážiť. Keď som čítal knihu, čítal ju celý náš okruh a potom sme o nej dlho diskutovali, alebo sa k nám dostala nejaká nová platňa Genesis, tak sme si ju púšťali celé týždne. Alebo Pevnina detstva od Deža Ursinyho, vtedy v osemnástich sme boli výnimočne citliví práve na éterické veci, ktoré sa v tých pesničkách odohrávali. Nie prvoplánovo, ako to mal Olympic, ale poeticky, zaoblene, ako to vie len textár Ivan Štrpka. Rozoberali sme každý tón, verš a v tom veku nám to umožnila aj obrovská schopnosť sústredenia. Takú už dnes nedosiahnem.

SkryťVypnúť reklamu

Mimochodom, aj Ivan Štrpka má svoju prózu Rukojemník, neprekáža vám to?

Viem o tom, moja kniha sa mala pôvodne volať Lokomotívy v daždi, ale film sa volá Rukojemník a nechcel som, aby v tom bol chaos. Hádam to neprekáža.

a2_res_res.jpg

Váš kultový román Rivers of Babylon sa dočkal dvoch pokračovaní. Hrozí to aj Petrovi Achbergerovi?

Zápasil som s pokušením, že v jeho príbehoch chcem pokračovať, že ho nabudúce predstavím ako dospelého človeka. Stále sa s tou myšlienkou pohrávam, ale myslím, že som na dobrej ceste prestať vytvárať prepracované univerzá, ako to bolo v prípade Rivers of Babylon. K tomu sa navyše ešte viazali ďalšie periférne texty, napríklad Jednej dlhočiznej zimy a Muzika s Debutantom, ktoré boli spojené postavou Ulmera.

Skrýva sa niekto z minulých príbehov aj v románe Rukojemník?

SkryťVypnúť reklamu

Priznám sa, že sa v ňom spočiatku vyskytovala postavička Alfréda Mešťánka alias Fredyho Špáršvajna z Rivers of Babylon. Ako dieťaťa. Dosť dlho som ju tam mal a nebol som si istý, do akej miery môže súvisieť s novým príbehom. Len ako žmurknutie na dávnych čitateľov. Napokon mi moja priateľka, ktorá texty priebežne čítala a s ktorou som sa často radil, povedala, že by Fredy mal ísť von. Nech sa s ním už konečne rozlúčim, nech ho pustím. A to bolo to najťažšie. Bola to totiž veľká zmena, navždy zatvoriť priečinok Rivers a otvoriť celkom nový.

A podarila sa?

Tú postavičku som napokon vyhodil.

Nestačilo ju len premenovať?

Nie, nestačilo. Musela ísť preč, bola príliš príznaková.

Ako ste sa s tým zmierili?

Jedna vec je tento fakt racionálne vysvetliť a druhá prijať to aj vnútorne. Urobil som to, lebo to považujem za správne. Nedávno mi ktosi napísal, že sa ešte nevzdal nádeje, že raz bude čítať Rivers štvorku. Odkazujem mu, nech sa teda vzdá.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 213
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 548
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 925
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 301
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 178
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 870
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 708
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 141
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 441
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 650
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 370
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 288
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu