V poslednej dobe ste sa s Kornelom často stretávali. Kedy ste sa zblížili?
„Zoznámili sme sa v rádiu Twist, keď s Dadom Nagyom nahrával rozhovor a náhodou som tam bol. Pripomínal mi vtedy zbojníka, alebo hrdinu z jeho obľúbených pokleslých románov. Videl som hneď, že je to veľmi príjemný človek, a cestu k sebe sme si potom našli najmä vtedy, keď sme spolu chodili na rôzne čítačky po celom Slovensku. Kornel vtedy navrhol, že si budeme tykať. A keďže mne sa vždy zdalo, že je oveľa mladší ako ja - lebo pri ňom som si pripadal ako starý konzervatívny dedo, prijal som to úplne prirodzene. Vždy som na ňom obdivoval, že je to večne mladý človek – zakliaty do starého tela. Ktoré teraz, bohužiaľ, zlyhalo.“
Ako sa mu darilo zostať takým mladíkom?
„Mal pozitívny vzťah k životu . A možno to bolo aj práve vďaka tomu, čo všetko musel preskákať a aké starosti mal. Neohli ho ani nezlomili, aj keď to boli brutálne veci. O tom sme spolu písali aj biografiu, ktorú teraz dokončím už iba ja sám. Bude to rozsiahla kniha. Kornel musel veľakrát bojovať s nepriazňou osudu, no nezostal zatrpknutý. Zachoval si veselú myseľ, to mi na ňom imponovalo najviac. Nech sa dialo čokoľvek, Kornel mal vždy úsmev na tvári a mne bolo jasné, že v kritickej situácii ma chytí za ruku a cez to všetko prevedie do bezpečia.“
Ako bude jeho biografia vyzerať? Aký žáner ste zvolili?
„Bolo mi od začiatku jasné, že asi nebude chcieť sedieť za stolom a písať, tak sme sa dohodli, že ho budem nahrávať. Nemal som vystupovať ako partner do debaty, ale skôr ako taká jeho sekretárka, ktorej bude všetko diktovať. Ani vo výsledku nebudem nijako figurovať, napíšem len predhovor. Nechám to ako jeho rozprávanie. Spočiatku sa aj chystal na úpravy a redigovanie, potom to však nechal na mňa. On bol výborný rozprávač a tú jeho hovorovosť by som rád zachoval. Bude to veľmi silné rozprávanie. Nahrávali sme ho asi štyri roky... Dúfal som, že sa toho dožije.“
Peter Krištúfek. FOTO - FACEBOOKNepridáte k tomuto záznamu ani žiadne mystifikačné prvky? To je vám blízke.
„Nie. Jeho život je takým silným príbehom, že to nie je treba. Je to vlastne najsilnejší príbeh, aký kedy vytvoril. Bola by ho škoda kaziť. Stačí napísať len holú pravdu a ľudia budú šokovaní, čo sa mu stalo, čo prežil, čo prekonal.“
Kde ste pracovali?
„Každý štvrtok v kaviarni, a keď sme donahrávali, vždy sa k nám pridali kamaráti, Tomás Janovic, Pavel Vilikovský, Danka Kapitáňová. Až doteraz sme sa stretávali.“
Vy ste mu aj pomáhali robiť poriadok v byte, však?
„Keď sa oňho osud pokúsil minulý rok a chcel ho zniesť zo sveta, bolo to zložité obdobie pre neho aj jeho okolie. Zistili sme, že keby to prežil, nemohol by sa vrátiť do bytu zaprataného knihami. Tam sa vôbec nedalo chodiť, boli tam len malé cestičky. Bolo jasné, že on bude používať barly a na to bude treba širšie cestičky, tak som teda začal upratovať. Nikto neveril, že to dokážem, ale čím menej mi verili, tým som bol tvrdohlavejší a s jeho manželkou Naďou sme trpezlivo triedili knižky. Vravel som mu, že mojou výhodu je, že mám mozog na triedenie, a zároveň aj svaly.“
Aj ste nejaké knihy povyhadzovali?
„Snažil som sa nič nevyhodiť, vyradené knihy sú v pivnici. Mal aj dobovú tlač, čo sa dalo vyhodiť, ale knihy som len usporiadal - a vznikol zrazu priestor. V živote ten byt tak nevyzeral, v spálni nezostala ani jedna kniha. Myslel som si najprv, že tam strávim pár dní, nakoniec som upratoval dva mesiace. Bolo to dosť humorné. Domov som prichádzal ako z bane, dolámaný a zaprášený. Ako to už býva, keď sa Kornel vrátil domov, nevedel nájsť svoje veci. Šibalsky sa na mňa pozrel a tvrdil, že som mu zapotrošil okuliare.“
Ako vás literárne inšpiroval?
„Dosť ovplyvnil môj literárny vkus a vnímanie literatúry. Pretože ľudia ho väčšinou považujú za milovníka pokleslých žánrov, ale to je len jedna časť pravdy. Mal obrovský prehľad vo všetkom možnom, mnoho jeho názorov som prebral. Bol aj prvý, kto čítal moje knižky, ešte v rukopise a veľmi príjemne, ironicky, milo mi povedal svoje výhrady. Spisovateľ potrebuje pri písaní referenčnú osobu, v mojom prípade to bol Kornel. Ovplyvnil ma mnohorako, aj môj pohľad na svet.“
V čom?
„Povedal by som, že ja som taký trochu smutnejší, on môj pohľad na svet dokázal zmeniť na ironicko-sarkastický. Je to jeho vplyv a aj keď si to možno iba domýšľam, ovplyvnil asi aj môj literárny štýl. Najmä posledný rok sme boli intenzívne spolu.“
Keby mali ľudia prečítať aspoň jednu jeho knihu, ktorú by ste odporúčali?
„Dôležitá je kniha O detektívke, tam sú jeho úvahy o tomto žánri a cítiť v nej veľmi jeho zmysel pre humor a životnú energiu. Keď jednu, tak túto. Potom samozrejme i Príbehy z naftalínu, krátke prózy. A jeho biografiu, pretože to bude jeho najdôležitejší príbeh. Dúfam, že vyjde do konca roka.“