SME

Evanjeliá, ktoré hovoria iné: Čo v Biblii nenájdete

[p]Pred sedemdesiatimi rokmi rukopisy z Nag Hammádí našli pastieri. Odvtedy zamestnávajú historikov, biblistov, ale aj autorov literárnych bestsellerov.[/p]

(Zdroj: Institute for Antiquity and Christianity, Claremont)

Šestnásť storočí zostali rukopisy z Nag Hammádí uložené v džbáne v jaskyni v Egypte. Pred sedemdesiatimi rokmi ich našli pastieri. Odvtedy zamestnávajú historikov, biblistov, ale aj autorov literárnych bestsellerov.

TEXT: Zuzana Uličianska, FOTO: Miroslav Bárta, Institute for Antiquity and Christianity, Claremont

Napísal Dan Brown v Da Vinciho kóde úplný nezmysel, keď spravil z Márie Magdalény Ježišovu manželku? Samozrejme, ide o literárnu fikciu, ale zdroj inšpirácie sa vypátrať dá.

Sú ním apokryfné, teda cirkvou neuznané evanjeliá. Mnohé z nich pochádzajú zo zvitkov označovaných ako rukopisy z Nag Hammádí. Vznikli vo štvrtom až v piatom storočí, no objavili ich len pred sedemdesiatimi rokmi.

Obsahujú filozofické, mytologické, ale aj biblické príbehy s tým rozdielom, že niektoré nám dobre známe postavy sa v nich správajú čudne.

Inak tu vystupujú Adam, Eva, ich syn Sét, apoštol Tomáš, Mária Magdaléna i samotný Ježiš. Stretneme sa v nich napríklad aj s hrdinkou Noreou, Noemovou ženou, ktorú podľa jedného z textov Noe odmietol pustiť do archy, preto na ňu dýchla a spálila ju.

Samostatné kapitoly sú venované bájnym nižším anjelom - archónom, ktorých mytológia má v sebe toľko fantázie, že by sa dal podľa nej nakrútiť nejeden hollywoodsky film.

Príbeh nájdenia

Zvitky zostali celé storočia uchované v zapečatenom džbáne v hrobe, ktorý našli dvaja bratia pastieri pri hornoegyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945.

Pastieri nález neoznámili hneď, najskôr sa ho snažili speňažiť. Niektoré zväzky síce spálila ich matka, ktorá sa bála zlého vplyvu, iné sa dostali do rúk zahraničných priekupníkov so starožitnosťami, jeden z kódexov však uložili u koptského kňaza, ktorý rozoznal ich obrovskú hodnotu.

A tak sa po peripetiách nakoniec predsa len väčšina z nich dostala do Koptského múzea v Káhire.

Ide totiž prevažne o preklady do koptčiny, teda jazyka, ktorým sa hovorilo a písalo na území dnešného Egypta asi šesťsto kilometrov južne od Káhiry. Celkovo 52 spisov sa zachovalo v trinástich takzvaných kódexoch, ktoré obsahujú viac ako tisíc stránok písaného textu.

Nie sú kánonické

Hoci útržkovité texty laikov neznalých historického i jazykového kontextu priam zvádzajú na skreslenia, nič to nemení na fakte, že ide o jednu z najstarších literárnych pamiatok ľudstva, zaujímavý mimobiblický prameň.

„A Šimon Peter im povedal: Nech Mária od nás odíde, lebo ženy nie sú hodné života. Ježiš povedal: Dávajte pozor. Povediem ju, aby som ju urobil mužnou, aby sa stala živým duchom, mužným podobne ako vy. Hovorím vám: Každá žena, ktorá sa učiní mužnou, vojde do nebeského kráľovstva.“

Tento citát pochádza z Tomášovho evanjelia, ktoré je asi najznámejšou súčasťou rukopisov z Nag Hammádí. Ani ono sa nikdy nestalo súčasťou oficiálnych, teda kánonizovaných cirkevných textov. Prečo?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3PPJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu