Minimalistická a detsky prostá Pieseň mora je dielom írskeho filmára Tomma Moora. Pripomenie nám však to najlepšie, čo poznáme z domácej večerníčkovej tvorby.
Na škótskom pobreží, na útese nad morom žije ovdovený strážca majáka so zatrpknutým synom, ktorý nedokáže nemej sestre odpustiť, že pri jej pôrode im zomrela mama. Dominantná babička usúdi, že vidiek nie je správny pre zdravý vývoj detí a zoberie ich do mesta. Lenže tam obe trpia. Každé inak, ale silno, takže sa rozhodnú ujsť domov. Práve na sviatok zosnulých, Halloween.
Tento svet napĺňa írsky animovaný film Pieseň mora, ktorý je práve v slovenských kinách. Jeho režisérom je Tomm Moore a kritika ho nie náhodou porovnáva s klasikom japonskej filmovej animácie Hayaom Miyazakim. Podobnosti medzi jeho novinkou Pieseň mora a Miyazakiho Ponyo z útesu nad morom z roku 2008 sú viac ako očividné.
Spôsob, ako zachrániť svet
Tak ako japonský filmár, aj Moore využíva popri modernej forme i obsahu prvky folklóru. Umne ich spája s motívmi umelými, zahraničnými, klasickými i dnešnými. Výsledkom sú originálne príbehy, vyrozprávané jedinečným filmovým jazykom a majú navyše aj silu mýtov.
Pravdaže, majstrovstvo Miyazakiho i Moora nespočíva v tom, čo robia, ale ako to robia. Po príklad netreba chodiť až do Japonska, podobne, len priamočiarejšie a bez ornamentov, postupoval vo svojich celovečerných snímkach aj náš Viktor Kubal.
Vo svojom celovečernom debute Brendan a tajomstvo Kellsu z roku 2009 Moore rozprával o mladom mníchovi, knihách, barbaroch a zakázanej láske, a jeho obraz sa niesol v tóne írskej zelenej a v štýle stredovekých knižných iluminácií. Pieseň mora je prirodzene modrá, jej kresba minimalistická, detsky prostá, s nádychom keltských ornamentov. Prebúdza v nás spomienky na české večerníčky zo sedemdesiatych rokov.
Jeho realistický príbeh zo súčasnosti zároveň nachádza paralelu v keltskej mytológii. Iba tulenia víla môže piesňou zachrániť svet legiend pred katastrofou, ktorú uskutočňovaním svojich dobrých úmyslov spôsobila stará čarodejnica. Lenže víla nevie, že je víla – a čo je horšie, od narodenia ešte neprevravela ani slovko.
Rozprávka nádychom meditácie
Obrazu filmu sekunduje dielo francúzskeho skladateľa Bruna Coulaisa, ktorý už skomponoval hudbu aj k filmom Mikrokozos, Putovanie vtákov, Koralína, alebo k animovanej rozprávke z eskimáckych mýtov Chlapec, ktorý chcel byť medveďom. Spolupracoval s írskou folkovou skupinou Kila a aj vďaka tomu hudba tvorí s obrazom neoddeliteľný celok.
Pieseň mora je mnohovrstevnaté dielo. Dokáže uspokojiť mnohých. Dá sa chápať ako prostá rozprávka, symbol, metafora, interpretácia mýtu, meditácia, aj ako komplexné dielo s nádychom post〜modernizmu.
Neodrádza náročnou vyumelkovanou formou, ani sa nepodkladá prvoplánovým humorom. Vie ulahodiť deťom, ktoré sa skrývajú vo väčšine dospelých.
