Nórska kinematografia je na tom podobne ako slovenská – v hlavnej súťaži v Cannes desaťročia chýbala. Režisér Joachim Trier však pozná cestu, ako sa presadiť vo svete, ktorý je rezervovaný pre veľké svetové hviezdy.
Bolo to pred štyrmi rokmi, festival v Cannes sa už práve končil, keď v sekcii Istý pohľad premietli film Oslo 31. augusta. Popritom, ako sa zažíhali svetlá a odchádzali posledné titulky, sa ľudia pýtali: A prečo tento film nemohol byť v hlavnej úsťaži?
Smola, vonku hrá Bregovič
Nakrútil ho nórsky režisér Joachim Trier, ktorého v tom čase poznalo už aj slovenské publikum, pretože so svojím debutom Repríza súťažil v roku 2006 na Art Film Feste v Trenčíne. Teda, poznalo... Na film o dvoch mladých spisovateľoch sa do Domu armády prišla pozrieť len hŕstka ľudí, a organizátori museli Trierovi vysvetľovať, že vedľa na námestí hrá Goran Bregovič.
O niekoľko týždňov dostal cenu pre najlepšieho režiséra v Karlových Varoch.
Oslo 31. augusta bol jeho druhý film a dramaturgovia v Cannes si asi priznali chybu, že mal súťažiť o Zlatú palmu. Tento rok to už napravili a keď vyhlasovali hlavnú súťaž, oznámili aj Trierovo meno. V polovici mája sa na festivale ukáže s filmom Louder than bombs, Hlasnejšie ako bomby.
Ten, čo zostane v hlave
Festival v Cannes počúva rok čo rok tú istú poznámku novinárov: Zase ste si zavolali svojich miláčikov?
Áno, to majú vo zvyku. Quentin Tarantino, Gus Van Sant, Nanni Moretti, Paolo Sorrentino, Pedro Almodóvar, bratia Coenovci... Nové mená režisérov sa popri nich objavujú len veľmi opatrne, nič nemôže len tak narušiť dramaturgickú alchýmiu.
Aj samotný festival je pod tlakom, pretože päťtisíc novinárov prísne posudzuje, či si filmy miesto v súťaži zaslúžia a zväčša nekompromisne hovoria, či áno, alebo nie. Čo je zaujímavé, nikto pri tom nevie poriadne opísať, aký by ten film, čo do nej patrí, mal byť.
A do vedľajšej súťaže Istý pohľad sa umiestňujú filmy mladých autorov, ktorí, vraj, majú chuť experimentovať a zatiaľ na Zlatú palmu akoby nemali – kým sa neukáže, že z ich experimentov je už neodvratný a progresívny tvorivý smer. Tak ako sa to teraz stalo s nórskym režisérom.
„Potešilo ma, že Triera vybrali do hlavnej súťaže,“ hovorí filmový kritik Daniel Vadocký. „Pretože nakrúca pekné filmy a veľmi emotívne.“
Sám jeho film Oslo 31. augusta zaradil do sekcie škandinávskych filmov na Art Film Feste v Trenčíne, považoval ho za najlepší v programe. „Je vynikajúcim príkladom zobrazenia alibizmu spoločnosti a zahľadenosti jednotlivca do seba samého,“ hovorí. „Sú v ňom neustále zmeny nálad a emócií, a napriek tomu, že je v podstate smutný, zostal som po ňom v príjemnom rozpoložení. To je ten prípad, keď film zostane v hlave aj týždne, možno aj dlhšie, a vám to neprekáža.“
Lekár dostane pauzu
V Nórsku, samozrejme, prijali správu o Trierovi s nadšením, hneď začali počítať, kedy nórsky film naposledy súťažil o Zlatú palmu. Približne ako slovenský – dávno. Pred vyše tridsiatimi rokmi.
Film Hlasnejšie ako bomby však nie je príkladom toho, že aj malá kinematografická krajina sa raz vo svete presadí. Je skôr príkladom toho, aká cesta k tomu vedie.
Európski herci sa dnes bežne učia cudzie jazyky (Francúzka Marion Cotillard už hrala v poľštine, angličtine aj v taliančine, Dán Mads Mikkelsen aj vo francúzštine), aby sa mohli zapojiť do medzinárodných koprodukcií, a režiséri vedú štáby v krajinách, kde nikdy v živote neboli. Joachim Trier svoj nový film nakrútil v New Yorku.
Už dlhšie dostával z Ameriky scenáre, všetky odmietol, rozhodol sa tam nakrútiť vlastný príbeh, pretože rád si ich píše sám. Akurát, že tentoraz už nedostal hlavnú úlohu jeho kamarát a lekár Anders Danielsen Lie, ale Isabelle Huppert, Gabriel Byrne a Jesse Eisenberg.
Čo povedia Coenovci
A to je vlastne jedno plus navyše. Festival v Cannes je šťastný, keď môže na tlačovú konferenciu volať takéto hviezdy a chváliť sa nimi pred svetovými médiami.
Samotný prístup k filmu Joachim Trier zrejme nezmení, Hlasnejšie ako bomby bude film o štvorčlennej rodine, s mamou, otcom, dvoma synmi. Po nehode a smrti mamy sa veľa vyjaví a zmení, a Trier asi nastúpi so svojím obnažujúcim pohľadom na povahu osobných vzťahov.
„V porote je veľa hercov, to môže Trierovi priať,“ hovorí Daniel Vadocký. „Myslím si, že aj jej šéfovia, bratia Coenovci, naňho môžu zareagovať. Viem si predstaviť, že mu dajú cenu za réžiu alebo ocenia jeho hercov.“
