VERONIKA ŠIKULOVÁ je vo finále literárnej ceny Anasoft litera už po tretí raz. V knihe Medzerový plod píše o odchádzaní svojej mamy, na ktorú bola veľmi naviazaná. Ako sama hovorí, hrdinka knihy nie je ona, ale veľmi sa jej podobá. Ľudia zo spisovateľkinho okolia spoznajú možno v postavách jej najbližších - muža Mareka, syna Vinca, dcéru Barborku, sestru Agátu a Janka, ktorý jej chodil pomáhať so záhradou. Pre autorku je však podstatné iba jedno: či napísala dobrý text. Zdá sa, že áno.
Mamu ste pochovali minulé leto. Myslíte na ňu často?
Vlastne stále. Stále si tie posledné mesiace úmorne rozkladám na hodiny. Človek má tendenciu hľadať chybu, kde sa to zlomilo, kde sa začalo mamino odchádzanie. Myslela som si, že ona je taká silná, že to „dá“, že vyhrá nad chorobou. Napokon onkologické ochorenie už pominulo, odišla na celkovú vyčerpanosť, nezniesla chemoterapiu, rádioterapiu a skrátka všetky tie terapie. Jej organizmus bol na ne slabý.
