Hoci z dejín poznáme viaceré slávne úskoky generálov pri rozhodujúcich bitkách, žiadne vojsko nemalo kamufláže v pracovnej náplni tak systematicky ako 23. špeciálna jednotka americkej armády, ktorá od júna 1944 pôsobila v Európe.
Bolo v nej len asi 1100 vojakov, no často predstierali silu aspoň tridsiatich tisícov. Išlo v podstate o zájazdovú divadelnú šou, akési potemkinovské vojsko, ktorého úlohou bolo zmiasť nepriateľa, odradiť ho od útokov v oblastiach, kde nemali Spojenci dostatočné sily.
Nemci ich volali fantómová armáda, keďže boli raz tu, o chvíľu zas tam. Tejto špeciálnej jednotke sa ich podarilo oklamať až pri 21 operáciách v piatich štátoch.
Dokonalá kamufláž
Individuálne vyberaní členovia tejto špeciálnej jednotky sa museli dosť dobre baviť, keď cez noc nafukovali kanóny či lietadlá a potom ich akože naschvál zle ukryli na nejakých dvoroch tak, aby ich mohli nemecké letecké sily zachytiť na leteckých snímkach.
Kamufláž išla až do neskutočných detailov – na mieste údajného pobytu vojsk nezabudli rozvešať bielizeň či rozryť zem v okolí falošných tankov. Na maľované kulisy i uniformy v kuse premaľovávali označenia, aby presne zodpovedali jednotkám operujúcim na danom území.
Fiktívne zvuky neexistujúcej armády šírila zvuková jednotka obrovskými zosilňovačmi aj do vzdialenosti 24 kilometrov.
Foto: National Archives
Často sa presúvali dodávkami hore-dolu, len aby vyvolávali dojem veľkého armádneho presunu, pričom pod plachtami nákladných áut mali len fingované zbrane. Tu i tam zaradili do „kompozície“ aj reálne tanky, aby tie falošné popri nich vyzerali dôveryhodnejšie.
Toto vojenské divadlo malo aj svoj soundtrack. Špeciálna zvuková jednotka si totiž predtým nahrala presuny skutočnej vojenskej jednotky na prístroj, ktorý bol predchodcom magnetofónu a v tom čase predstavoval špičkovú technológiu. Reálne zvuky potom znásobili obrovským zosilňovačom pripevneným na dodávke tak, že ich bolo počuť až na vzdialenosť 24 kilometrov.