Až s uplynutým časom precítime veci z nášho života, ukázala v Cannes čínska múdrosť.
„Keď sme mladí, nemyslíme na starobu. Keď uzatvárame manželstvá, nemyslíme na rozvod. Keď máme rodičov, neriešime to, že sa raz vytratia, a keď sme zdraví, nebojíme sa choroby,“ hovorí čínsky režisér Jia Zhangke. Vo svojom filme Hory sa môžu rozostúpiť vyjadril, že niektoré veci uvidíme a pochopíme, až keď zostarneme, že kým neprejde istý čas, nespoznáme ani komplexnosť našich citov.
Jia Zhangke nie je nováčikom na veľkých festivaloch, vo svete má rešpekt a aj do Cannes sa často vracia. Pred dvoma rokmi získal s filmom Touch of Sin cenu za scenár, doma ho však do kín nepustili, vraj pre násilie v obsahu.
S filmom Hory sa môžu rozostúpiť zrejme nebude mať také starosti. Je to len (napohľad) jednoduché rozprávanie o citoch, ktoré je iba človek schopný precítiť – ale zase, všade na svete. Jeho hrdinkou je žena, ktorá sa v mladosti rozhoduje medzi dvoma mužmi a po rokoch, vidí, ako veľmi jedno jediné rozhodnutie ovplyvnilo celý jej život.
A nielen jej, preniesla ho i na ľudí okolo seba aj na ďalšiu generáciu. To, čo kedysi nedomyslela, vyvolalo neskôr komplex udalostí a životných rozpoložení.
Takýto existenciálny film nepotreboval spoločenský kontex, Jia Zhangke sa ho však predsa len dotkol. Keďže svoj príbeh rozvinul až do blízkej budúcnosti, roku 2025, predstavil si, ako budú rôzne generácie Číňanov spolu hovoriť, keď dnes mladí ľudia túžia po vzdelávaní v angličtine a zabúdajú rodnú reč.
Novinári počas festivalovej projekcie sami precítili, aké to asi bude. Na istý čas vypadli v kine titulky a pri takom peknom filme im to poriadne prekážalo.
Autor: kk
