SME

Ako Cvernovka prežila päť režimov a dve svetové vojny

Bratislavská Cvernovka je zmenšenou vzorkou vývoja celej spoločnosti. Odohralo sa v nej všetko, čím sa historici zaoberajú.

Život v Cvernovke. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia zažívala vrchol produkcie, vo fabrike pracovalo až 2500 zamestnancov. Absolútnu väčšinu tvorili ženy. Produkty fabriky – klasické nite či pestrofarebné bavlny – sa vyvážali do celého sveta. (Zdroj: Archív ateliéru Bavlna)

Zažila dve storočia, dve svetové vojny, päť režimov, je zmenšenou vzorkou vývoja celej spoločnosti. Nájdeme v nej všetko, čím sa historici zaoberajú – od arizácie cez vznik slovenského štátu, Víťazný február, päťdesiate roky, 68. rok až po pád totality.

Text: Eva Andrejčáková, FOTO: Archív ateliéru Bavlna

Božena Vrtíková mala sedemnásť rokov, keď odišla z domu. Dôvod bol prostý – k nim do Hájskeho pri Nitre prišli agitovať z bratislavskej Cvernovky, či by ženy nechceli prísť do fabriky pracovať. Keďže doma chodili len okopávať v lete vinohrad, lebo inak nebola skoro žiadna robota, zverbovala zopár kamarátok z dediny a v roku 1950 prišli spolu do Bratislavy.

V tenkej zástere

Vo veľkom meste nikdy neboli, nevyznali sa. Bývali v provizórnom internáte, ledva z neho trafili do práce. Zmena vo fabrike nebola najľahšia. Osem hodín na nohách, povinný odev – iba tenká zástera, čo sa nesmie zachytiť do strojov.

V halách sa nekúrilo, a tak bolo otázkou času, kedy sa prihlási reuma. Keď pani Božena prvýkrát dostala výplatu, pochopila, prečo jej všetci vraveli, že ide pracovať do šestákovej fabriky – zarobila ako robotníčka 350 korún. V Cvernovke však strávila celý produktívny vek.

Fabrika na výrobu nití sa stala súčasťou jej života. V roku 1993 z nej išla rovno do dôchodku. Sama by neodchádzala, prepúšťali.

To už bolo zopár rokov po páde totality. Obrovskú továreň, ktorej dejiny sa vďaka rakúskym a škótskym majiteľom začali písať na prelome 19. a 20. storočia, v tom čase stihol podobný osud ako mnohé ďalšie v našej krajine. Zlé zákony spôsobili rozklad a zánik takmer storočnej výroby.

Stroje na spracovanie bavlny a výrobu priadze sa počas privatizácie predali, rozsiahly areál na bratislavských Mlynských nivách osirel a spustol.

Schátrané budovy začali postupne meniť majiteľov a dlho nebolo nikoho, kto by upozornil, akú má tento prázdny, kedysi životaschopný a sebestačný priemyselný komplex, skutočnú hodnotu.

Naopak, Cvernovka v centre mesta sa pre mnohých stala päsťou na oko, starou opachou, ktorú treba jednoznačne zbúrať.

Stretnutie generácií

Pred dvoma rokmi navštívila pani Vrtíková Cvernovku opäť. Neprišla však sama, okrem nej sa vo fabrike objavili aj ďalší bývalí pracovníci. Zrejme by sa tu už nikdy neboli stretli, nebyť skupiny mladých ľudí, ktorým osud Cvernovky dnes leží na srdci.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3QSZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu