Sú to najcennejšie ruiny Blízkeho východu, možno aj celého sveta. Chodili ich obdivovať turisti, rozplývali sa nad nimi historici, archeológovia hovorili o perle v púšti. A Palmýra ňou skutočne je.
Dnes nad zvyškami mesta, ktoré malo kedysi monumentálnejšie stavby ako Rím, veje zástava militantov Islamského štátu. Hoci väčšinu pamiatok z tamojšieho múzea už stihli odviezť do Damasku, svet sa pýta, či v rukách tých, ktorí neváhali zničiť múzeá i knižnice v irackom Mosule či Nimrude, nie sú ohrozené samotné palmýrske ruiny.
Oáza v púšti
Čo je také vzácne na červenkastých rozvalinách, ktoré sa na hrôzu svetovej kultúrnej verejnosti dnes stávajú svedkom vrážd a rabovania?
Foto: Profimedia
Palmýra je oáza v púšti. „Toto miesto má neuveriteľnú charizmu. Monumentálnosť dávnych ruín zvýrazňuje palmový háj. Celý kolorit obohacuje arabský hrad zo 17. storočia týčiaci sa nad celým náleziskom,“ opisuje archeológ Drahoslav Hulínek. Podľa neho sa význam tohto náleziska dá prirovnať ku ktorejkoľvek významnej lokalite v Európe, ako sú Knossos na Kréte, akropola v Aténach, Syrakúzy na Sicílii alebo Pompeje pri Neapole.
„Palmýra bola významným miestom už v dobe bronzovej,“ hovorí. Vysvetľuje, že prvú písomnú zmienku o Tadmure, ako sa pôvodne nazývala, poznáme z písomného prameňa z Kánešu na území dnešného Turecka. Išlo o asýrsky text z 2. tisícročia pred n. l.
Ide o veľmi vzácne miesto už preto, že sa tu antická kultúra a architektúra spája so starobylými perzskými vplyvmi, ale aj s miestnymi tradíciami.
Na tomto strategickom mieste sa oddávna zastavovali karavány idúce po hodvábnej ceste z Európy do Číny, spomína ho aj Biblia, vraj ho dal vybudovať kráľ Šalamún. Z výhodného postavenia pri horskom priesmyku ťažili obyvatelia Palmýry nevídané bohatstvo, za vodu a ťavy mohli totiž od pútnikov pýtať doslova hory zlata, ich bohatstvo lákalo nájazdníkov.
Už na začiatku prvého storočia za cisára Tibéria Palmýru mesto obsadili Rimania, cisár Augustus ju začlenil do rímskej provincie. Za slobodné mesto ju vyhlásil Hadriánus.
Honosnejšie než v Ríme
Rímski cisári sa snažili zabezpečiť si dobré postavenie na hraniciach s východným svetom, preto uprostred púšte podporili vznik dvoch miest. Jedno z nich - Baalbek bolo kolóniou Júlia Augusta, ktorej sa hovorilo Heliopolis. Dnes sa nachádza na území Libanonu. Druhým mestom bola Palmýra, nachádzajúca sa viac než 200 kilometrov na severovýchod od Damasku.