.
Matej už od ôsmej ráno netrpezlivo čakal, kým sa otvorí prvá brána. No nová Tržnica Trnavské mýto akoby zaspala. V socializme. Do priestoru nepreniká dosť denného svetla, v kútoch nájdeme špinu a hrdzu. Mohutný priestor lemujú potrubia a jeho význam v meste dávno zatienili obchodné centrá s medzinárodnými značkami.
Napriek tomu v tržnici stále žije okolo stovky prevádzok: bufetov, predajní s liehovinami, potravinami a rôznymi bizarnými predmetmi.
Minulý víkend ho okrem tradičnej komunity predavačov zaplnil aj nový druh návštevníkov – tulákov, ktorých ste mohli spoznať podľa skúmavého pohľadu a červeného katalógu. Jeden držal v rukách aj Bratislavčan Matej.
Bol úplne prvým odvážlivcom, ktorý sa vo štvrtok zapojil do súťaže inšpirovanej televíznou šou Pevnosť Boyard. Hralo sa podľa pravidiel českej umelkyne Kateřiny Šedej, ktorá je známa neobyčajnými projektmi, ktoré ľudí dokážu spojiť, rozplakať, zmeniť aj katapultovať do úplne nových dimenzií.
„Videl som reklamu a zaujalo ma to, lebo súťaž poznám z televízie. Išiel som teda pozrieť, pretože sa mi zapáčila originalita tohto projektu,“ hovorí Matej. Duch Tržnice Bojárt ho doslova opantal. Pri riešení úloh nakoniec strávil celý štvrtok aj piatok.
Kto si však pod súťažnými úlohami predstavoval pojedanie chrobákov, prechádzku medzi tarantulami a prekonávanie vlastných fyzických síl, bol na veľkom omyle.
Foto - Monika Grešová
Dva dni pátrania
„Chýba mi ešte okolo dvadsať až tridsať úloh,“ listuje Matej v katalógu, ktorý dostal hneď pri vstupe. Je to akýsi herný plán, zoznam 214 úloh.
Cieľom je v priebehu dvoch dní nájsť čo najviac predmetov z jeho inventára a odpovedať na jednoduché otázky, ktoré sa k nim viažu. Napríklad koľko drevených sošiek nájdeme na chladničke v jednom z obchodov, koľko rokov má majiteľ ruky odfotenej na obrázku či aké víno si môžeme dať s majstrom Yodom.
Súťažiaci, ktorí majú náskok jedného celého dňa, sú vo výhode. Nečudo, najviac správnych odpovedí znamená pre šesticu ľudí postup do finále.
Očami sa snažíme zachytiť všetky miniatúrne detaily, ktoré okolie vypĺňajú a mohli tvoriť rekvizity v zvláštnej hre – sekáčiky, smetné koše, sošky náboženských ikon alebo plyšový čert. Sledujeme milióny nápisov vo výkladoch, všetky drobnosti zo sortimentu, dokonca aj oblečenie a tetovania predávajúcich.
