Slovo zjazd dnes znie absolútne nevábne, ale keď mali v roku 1967 zjazd spisovatelia, diali sa veci. Ludvík Vaculík, napríklad, na ňom povedal: „Občan, to bolo kedysi slávne, revolučné slovo. Označovalo človeka, nad ktorým nemohol nikto nekontrolovateľne panovať, ktorému sa dalo iba šikovne vládnuť, aby mal dojem, že si vládne skoro sám.“
Keďže jeho prejav smeroval k otvorenej dezilúzii zo stavu spoločenskej slobody, spisovateľov čakal trest. Aj Vaculík musel ustúpiť z oficiálneho verejného života a zaradiť sa k tým, ktorých sa režim snažil zúfalo zosmiešniť. Svoj vplyv si však zachoval a i po revolúcii patril k spisovateľom, ktorí výrazne formovali českú literárnu a spoločenskú elitu.
Zomrel v sobotu vo veku osemdesiatosem rokov.
Písať alebo Mať vznešené povolanie
Vy nie ste nič, počúval vraj zakaždým od agentov tajnej bezpečnosti, keď chodil na pravidelné výsluchy. V rozhovore pre Lidové noviny povedal, že práve táto mantra ho vyprovokovala, aby si konečne zadefinoval, kým a čím je. „Som spisovateľ,“ odpovedal im hrdo i výstražne, hoci sa za spisovateľa nikdy nepovažoval, pretože to slovo považoval za príliš vznešené.
