V bielych oblekoch a s kvetinami na pódiu odohrali tvrdú rockovú hudbu. Spevák Mike Patton si svojim drzným vystupovaním a osobitým hlasom ukradol koncert pre seba.
Bratislavskú sálu NTC nečakane rozozvučali romatické melódie z filmu Raňajky u Tiffanyho, ktorého príbeh melancholicky opisuje nešťastnú lásku a pre niektorých sa spája so sladkou tvárou Audrey Hepburn a jej výberom šiat. Hudba, ktorá vôbec nenaznačuje, že by o hodinu neskôr mal na pódiu vystúpiť drsný a charizmatický spevák Mike Patton so svojou kapelou Faith No More, ktorá si kedysi podmanila MTV a dráždila ochrancov práv zvierat klipom, kde na suchu poskakovala umierajúca ryba.
Nevinnú predohru si však kapela zrejme pripravila. Rovnako neškodne totiž pôsobili aj dekorácie: biele závesy, črepníky s kvetinami a pätica hudobníkov v bielych oblekoch. Hudba, ktorú hrali, s tým ostro kontrastovala, veď kapela koncert otvorila novinkou Motherfucker – tá sa veru korektnosťou netrápi, ako jej názov napovedá – naopak je plná násilia, krvi a smrti.
Akoby sa zhováral s osobným diablom
Kontrast k predohre tvoril aj Pattonov arogantný prejav. V jednom momente koncertu napríklad vyzval publikum, nech sa mu otočia chrbtom. Rozkázal dvakrát, než sa časť divákov obrátila hlavami – smerom, kde vo VIP lóži sedelo niekoľko unavených tvárí. Patton sediacich vulgárne urazil a basgitarista žartovne dodal: „To je asi časť pre hendikepovaných.
Bol to však Patton, ktorý so svojím premenlivým, nespútaným hlasom kraľoval gitarovým melódiám a agresívnym rytmom bubnov. Nerobil si ťažkú hlavu z toho, aby bol jeho spev rovnaký ako na albumoch – občas niečo do mikrofónu zaštekal, inokedy spustil vlčie vytie pridŕžajúc si amplión pri ústach.
Spevák vedomý si svojho veľkého hlasového rozsahu, ho istú chvíľu predvádzal – keď plynule prešiel z piskľavého vrieskania v hrubý rev pripomínajúci obludy z filmu Ja, legenda (tie totiž daboval). Na pódiu poskakoval so zamračeným pohľadom, akoby sa zhováral s nejakým osobným diablom. Mimochodom osemcípa hviezda v logu kapely údajne bola inšpirovaná symbolom chaosu, ktorý vznikol v literárnej fikcii..
Väčšina pesničiek sa na koncerte niesla v duchu tvrdého rocku, atmosféra sa zjemnila až po hodine koncertu s najznámejšou baladou Easy, ktorú hudobníci prerobili podľa piesne od Commodores.
Zbesilí napiek veku
Na pódium sa spustila diskoguľa a svetlá sa ironicky sfarbili doružova – akoby Faith No More naznačovali, že im táto vsuvka nie je príjemná – že ju skôr vnímajú ako povinnú jazdu. V ďalšom okamihu si zas Patton pospevoval sladkú popovú pesničku All About that Bass od blonďavej americkej speváčky Meghan Trainor.
Na skutočnosť, že v Bratislave už vystúpili, kapela počas koncertu reagovala: „Už je to 22 rokov, čo sme tu boli, môžeme sa spoznať znovu.“
Nie všetkých však uspokojil: a to hlavne kvalitou zvuku, ktorá bola na sociálnych sieťach kritizovaná. Hrali bez prestávky v zbesilom rytme hodinu a pol, akoby už hudobníci dávno neprekonali hranicu stredného veku.
Bubeník Mike Bordin napríklad potreboval asistenta, aby mu priamo počas hrania prikladal k ústam fľašu vody. Odozneli samozrejme všetky najväčšie hity, čo publikum ocenilo vlnením sa do rytmu, skákaním a potleskom, ktorým kapelu aj po ich rozlúčení zavolali dvakrát späť na pódium. Až kým zostávalo len veriť, že sa ešte vrátia.
