Viedenský Burgtheater prichádza na Slovensko prvýkrát po 36 rokoch. Inscenáciou Celibát otvorí dnes v Činohre SND festival Eurokontext. Rozprávali sme so šéfdramaturgom prestížneho divadla KLAUSOM MISSBACHOM.
Napriek geografickej blízkosti ste tu nehosťovali ani po páde režimu. Prečo?
„Veľmi to mrzelo aj nás. Preto som rád, že po toľkých rokoch prichádzame s dielom, ktoré pre nás napísal jeden z najlepších súčasných rakúskych autorov Ewald Palmetshofer.“
Je bežné pre Burgtheater objednávať si texty od konkrétnych autorov?
„Vôbec nie, s týmto autorom už spolupracujeme dlhšie, nie je to jeho prvá zákazka pre nás.“
Prečo práve on?
„Má veľmi osobitý jazyk a zaoberá sa veľmi vážnymi témami spoločnosti. Zastáva tradíciu divadla ako istého morálneho inštitútu.“
Inscenácia jeho hry Celibát v réžii mladého nemeckého režiséra Roberta Borgmanna získala okamžite po〜zvanie aj na prestížny Theatertreffen v Berlíne. Ako vnímate jej tému?
„Ide o zabúdanie a pripomínanie si nielen na osobnej, ale aj spoločenskej úrovni. V centre príbehu sú tri generácie žien. Stará mama kedysi prezradila utekajúceho vojaka nacistom, to poznačilo celý jej život. Vybudovala si múr, aby prekryla svoju vinu. V hre vidíme, ako sa s ňou vyrovnáva už ako 90ročná najmä vo vzťahu k vnučke.“
Oživovanie minulosti má niečo spoločné s našou neistotou, ktorú všade cítiť. Pracuje s tým rakúska inscenácia Celibát.
Foto: Georg Soulek
Cítili ste doma dopyt po vojnových témach?
„Myslím si, že áno. Historické témy sú dôležité pre našu spoločnosť. Má to niečo spoločné s našou celkovou spoločenskou situáciu, s neistotou, ktorú všade cítiť, s túžbou nájsť odpovede na niektoré otázky a vyrovnať sa s nimi. Oživovať minulosť je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.“
Postavu starej mamy hrá v inscenácii Elisabeth Orth, prvá dáma vášho divadla, ako by ste ju predstavili?
„Je najstaršou členkou súboru. Pochádza zo starej hereckej rodiny Hörbigerovcov, ktorí hrali v čase fašizmu dvojakú úlohu, keďže boli počas celého tohto obdobia veľkými divadelnými hviezdami.“
Ako sa s tým vyrovnala?
„K histórii svojej rodiny pristúpila veľmi zodpovedne, symbolicky za ňu prebrala zodpovednosť. Je to spoločensky veľmi angažovaná herečka, pôsobí aj ako prezidentka ligy proti antisemitizmu a xenofóbii. Navyše sama vyhľadáva podobné úlohy, aby sa cez ne mohla vyjadrovať k minulosti.“
Spolupráca Opery SND s rakúskymi divákmi je pomerne živá. Ako pociťujete záujem v oblasti činohry?
„Opery to majú z princípu jednoduchšie, keďže ich diváci sa spájajú cez hudbu. V činohre zohráva veľkú úlohu jazyk. Drámy robíme prioritne pre vlastnú jazykovú oblasť, až potom pre všetkých ostatných. Pre nás umelcov bude však zaujímavé sledovať, ako naše témy prijmete tu v Bratislave.“
