Novú postavu v Búrlivom víne stvárňuje obľúbený český herec a moderátor Petr Vágner. Spoznáte ho podľa tetovaní, ktoré zdobia jeho telo a nie vždy sa dajú skryť pod košeľu. „Nie je dôvod, aby režisérom prekážali,“ tvrdí.
Čo si ako prvé predstavíte, keď sa povie Slovensko?
Halušky s bryndzou, Tatry, zlaňovanie po skalách v táboroch, termálne kúpaliská, do ktorých som chodil cez prázdniny. A teraz Búrlivé víno.
Dostali ste už od televízie spätné echo, ako na novú postavu reagujú diváci?
Zatiaľ vraj pozitívne. Teraz sa to trochu vyhrotí, zamiešam vzťahy. Som rád, že ma tvorcovia nechali hovoriť po česky, hrám vinára z Moravy, ktorý sa po rokoch stretne so svojou starou láskou Ninou Dolinskou. Tiež sa teším, že divákom neprekáža, že Čech hrá v slovenskom seriáli. Kedysi sme sa s Milanom Bahúlom, ktorý hral v českej Ordinácii, rozprávali o tom, že vždy sa nájde určité percento ľudí, ktorí to riešia.
Odhliadnuc od Búrlivého vína, čo máte radšej, víno či pivo?
Som milovníkom vína, som za ťažšie červené, biele si dám len občas. Môj otec je vinár, pamätám si, že sme mali na chate v pivnici francúzske archívne vína a ja som mu ich ako školák kradol. Išli sme do školy v prírode a tam sme to miešali s kolou. Viete si predstaviť beaujolais s kolou v plastovom poháriku?
So slovenčinou prichádzate do styku aj v Divadle Radka Brzobohatého, ktorého ste členom. Hrá v ňom niekoľko slovenských herečiek, ako sa ony vyrovnávajú s češtinou?
Na rozdiel odo mňa zvládajú hrať v oboch jazykoch. Na javisku majú dialóg v češtine a len čo prídu do šatne, prepnú a trkocú medzi sebou po slovensky. Najväčšia kumulácia češtiny a slovenčiny je asi v predstavení Tančiareň, kde nás hrá sedemnásť.
Tančiareň. FOTO: DRB
Koľko dní do mesiaca nakrúcate v Búrlivom víne?
Tento mesiac to bolo štyri alebo päť dní. Väčšinou je to tak, že skončím v rádiu, idem do dabingu, potom do divadla, po predstavení nastúpim do auta a po polnoci som na Slovensku. Na pľaci začíname o piatej ráno. Minule som sa ubytoval v hoteli a na recepcii sa ma pýtali, kedy chcem raňajky. Hovorím, že čo najskôr. Oni na to: „Dobre pán Vágner, o pol siedmej.“ Keď som im povedal, že musím pred piatou odísť, čudovali sa: „Na ako dlho vlastne potrebujete tú izbu? Na štyri hodiny? Veď to je ako hodinový hotel, a nie Hilton.“
Dnes ste tiež nakrúcali Búrlivé víno?
Nie, prišiel som pre Teleráno a fotografovanie. Najprv sme spravili fotografie v klube Hanuman Gym, kam chodím občas trénovat thajský box s Ferom Starým, keď som na Slovensku, aj dnes sme si zacvičili. O chvíľu idem späť do Prahy. Ale minule som po nakrúcaní ostal na pľaci o tri obrazy dlhšie. Bol som fascinovaný Mariánom Mitašom, ktorý hrá v seriáli Olaha, negatívnu postavu, psychicky labilného človeka, schizofrenika. Mal dialóg so Zdenkou Studenkovou a to, čo predvádzal pred kamerou, bolo úžasné.
Búrlivé víno. FOTO: Markíza
Thajskému boxu sa venujete aktívne?
Trikrát do týždňa. Už päť rokov chodím v Prahe na tréningy k Markovi Lončákovi, najlepšiemu trénerovi v Česku v Muai Thai. Vlani sme spolu uvažovali o amatérskom fighte K1. Ale na dovolenke som sa rozbil na motorke, dávali mi dohromady rameno. Túto jeseň je to opäť aktuálne, uvidím, či budem mať čas na prípravu a či mi to producentka dovolí. Sme viazaní zmluvou, nemôžeme robiť športy, pri ktorých nám hrozí nebezpečenstvo.
Box sa za taký šport nepovažuje?
To sa ešte dá (smiech). Raz mi zlomili tri rebrá a večer som musel na predstavenie Desať malých černoškov, kde som hral hlavnú postavu. Odohral som to.
Tolerujú vám režiséri takýto koníček?
Nesmiete si to riziko pripúšťať. Ale, samozrejme, v podvedomí to je, pretože nejde iba o mňa. Na mňa je naviazaná produkcia, štáb ľudí, ak by sa stalo niečo mne, prídu o prácu aj oni. Ale vždy je to lepšie ako zoskok padákom.
