Niké Klimešová má 95 rokov a je najstaršou študentkou univerzity tretieho veku. Po medicíne zvládla počítače, astronómiu a teraz aj výtvarné umenie
Pani Niké Klimešová raz za dva týždne zamkne dvere svojho bytu pri Horskom parku v Bratislave a zíde dolu do mesta. Voľakedy sa previezla autobusom alebo trolejbusom, dnes sa už radšej spoľahne na odvoz rodiny. Nejde však nakupovať ani navštíviť známych. Ide do školy, hoci má už 95 rokov.
Niké je v súčasnosti najstaršou študentkou univerzity tretieho veku, ktorú krátko po rozpade bývalého režimu založila Univerzita Komenského.
Navštevuje ju už siedmy rok. „Mozog funguje len vtedy, keď sa neustále učí nové veci a prijíma nové vnemy. Preto som si vybrala odbory, ktoré boli pre mňa absolútne nóvum, kde som sa musela učiť, rozmýšľať a znova troška zapnúť aj svoje sivé bunky,“ hovorí s úsmevom v očiach.
Skúšala sa nájsť v počítačoch, astronómii a najnovšie si pochvaľuje výučbu dejín výtvarného umenia. Jediné, čo ju mrzí, je, že nemôže chodiť na výstavy, ktoré zvyknú byť spestrením prednášok. „Som už menej pohyblivá, iba čo by som ich brzdila,“ podotýka.
Nechcela zaspať v 20. storočí
Málokto by tipoval, že túto sympatickú dámu delí od stovky už iba päť rokov. Nič tomu nenasvedčuje. Ani jej pestovaný vzhľad, ani jej stále svižný a bystrý um. Prezradiť ju môže azda iba pomalšia a opatrnejšia kolísavá chôdza.
Do svojich 74 rokov pracovala. Jej profesiou a zároveň životnou vášňou bola medicína, celý život zasvätila očnému lekárstvu.
„Do penzie sa mi ešte nechcelo ísť, no potrebovali ma moji dvaja vnuci,“ spomína. Zvykla sa s nimi učiť, robili si spolu úlohy. Venovala sa im každý deň, bola akýmsi osobným vychovávateľom, podobne ako veľa iných obetavých starých mám. Keď ich vyprevadila až k maturite a chlapci začali byť samostatní, zrazu zistila, že akosi zaostáva.