Čo by tak mohlo človeku pomôcť, aby nebol fundamentalista? Možno humor a nadhľad, myslí si skupina umelcov, ktorí pripravili výstavu Fem(inist) Fatal.
Večera. V podaní výtvarníčky Lucie Dovičákovej.
Feministky sú zlé a vždy všetko kritizujú. Však?
V 90. rokoch to v podstate bola pravda. V spoločnosti sa vynorili a dlho udržali rôzne klišé, ktoré spôsobili, že feminizmus bol u nás strašiakom a nežilo sa mu ľahko. O tom, že po štvrťstoročí by to mohlo byť už aj inak, podáva správu výstava v bratislavskej Kunsthalle Fem(inist) Fatal.
Prvý raz otvoreneHoci sa v našom výtvarnom umení feminizmus objavuje v rôznych podobách, ide o prvú výstavu, ktorá sa k nemu otvorene hlási. Jej témou je rôznosť v spoločnosti a ľudské práva. Vystavuje na nej spolu desať autoriek a autorov – všetci v minulosti spolupracovali s časopisom Glosolália či so združením Aspekt, čo výstavu iniciovali. Zároveň je v Bratislave festival FestFEM a otvára diskusiu.
Feminizmus sa často spomínal, keď sme hlasovali v referende za takzvanú tradičnú rodinu. Aj vtedy sa potvrdilo, koľko predsudkov sa s ním spája. „Zrazu sa ukázalo, že rovnoprávnosť vôbec nie je samozrejmosťou. Diskusia sa vyhrotila a mnohí ľudia zostali rozčarovaní,“ hovorí kurátorka výstavy Lenka Kukurová.
Posledná večeraKukurová sa už roky zaoberá angažovaným umením, vďaka čomu spoznala množstvo projektov, ktoré pracujú s rodovými alebo feministickými témami. Vo svojom koncepte ich spojila. Základom je angažovaná výpoveď a záujem autorov nevyhraňovať sa voči téme.
Milan Mikuláštík: Posledná večera.
„Niektoré autorky a autori neradi obmedzujú vnímanie svojich diel do jednej línie. Aj v prípade výstavy o feminizme platí, že dielo si žije vlastným životom a možno v ňom nájsť všeličo,“ vysvetľuje kurátorka.
To platí napríklad na mieste, kde je vystavených trinásť váh. Dielo sa volá Posledná večera a jeho autorom je jeden z vystavujúcich Milan Mikuláštík. Keď ste kritický človek, hneď si poviete, že to je o anorexii a o spoločenskom dohľade nad hmotnosťou tela. No dielo rovnako hovorí o hospodárskom raste spoločnosti, ekológii, alebo môže byť iróniu na nadprodukciu, či nadmerné využívanie zdrojov.
Lesbické matky vo výkladeVtipne a do hĺbky reagujú na život aj ďalšie autorky a autori – Martin Piaček komentuje našu históriu, ktorá oplýva zdanlivo iba mužskými osobnosťami, Petra Čížková oslobodzuje ženu ako objekt túžby z obrazu rokokového maliara, Lucia Dovičáková sa rodovým stereotypom v spoločnosti krásne a drsne vysmieva. Jana Bodnárová nás opatrne vpúšťa pod pancier ženskej krehkosti, Ivana Šáteková s ľahkou gurážou kladie podprahové otázky, hrajúc kreslenú hru na pravdu nielen o ženách, Jana Štěpánová skúša okoloidúcich zdanlivo ľúbivými plagátmi s námetom lesbických matiek rovno vo výklade galérie.
Programovo pracujú s témou feminizmu vo svojich dielach Eva Filová a Anna Daučíková.
A ako reagujú ľudia? „Už počas inštalácie sme mali návštevníčky, ktoré tvrdili, že robíme feministkám reklamu. Dokonca boli reakcie, že je to nehoráznosť,“ hovorí Lenka Kukurová. „Naša výstava reaguje na život. A k tomu, aby človek nebol fundamentalista, pomôže humor a nadhľad.“
Osudová žena nie je tá, čo tak vyzeráVýtvarníčku IVANU ŠÁTEKOVÚ občas nazývajú cynickou obludou, má drsný humor. Len po pôrode vraj trochu zjemnela.
Nebáli ste sa byť súčasťou feministickej výstavy?
„Prekvapilo ma, že moje dielo sa dá čítať aj takto. Nikdy som sa nijako nevyhranila, nevnímam to však negatívne, preto mi to neprekážalo. Potešilo ma, s akými skvelými ľuďmi vystavujem – napríklad s Luciou Dovičákovou a Máriou Čorejovou.“
Zdalo sa vám občas, že vás ako ženu podceňujú?
„Na vysokej škole, medzi spolužiakmi, som sa vždy cítila rovnocenne, len niektorí zo staršej generácie profesorov nám to dali pocítiť. Hovorili nám, že príde princ na bielom koni a hneď prestaneme tvoriť. To sa však netýka môjho milovaného profesora Daniela Fischera, ten je jedným z najväčších džentlmenov.“
Urážalo vás to?
„Mala som potrebu obraňovať sa. Zozbierala som rôzne hlášky od žien na umeleckých školách. Napríklad, ako herečke niekto povedal – ty len vyzeraj a nerozmýšľaj, alebo študentke odboru sklárstva, že má vyrábať iba sklenené flakóniky, a podobne. Potom som si nimi oblepila telo. Neskôr, keď som otehotnela a chystala výstavu, veľmi som sa snažila dokončiť ju ešte pred pôrodom. Len aby som dokázala, že tým, že porodím, neumriem.“
Zmenili ste sa, keď ste sa stali matkou?
„Zjemnela som. Predtým ma priateľovi kamoši volali cynická obluda, asi že som bola v prejave drsná. Teraz som ubrala od krvavých tém a dojímajú ma filmy, ktoré ma nikdy nedojímali.“
Aké nové témy prináša materstvo?
„Obmedzený formát. Nestíham robiť niečo väčšie.“
To je dobré alebo nie?
„Je to úspornejšie. Keďže nás doma zahltili hračky, je celkom praktické robiť menšie kresby. Okrem toho som si lepšie zadelila čas.“
Dieťa vás zaraďuje do novej sociálnej skupiny, kde mnohé ženy chcú byť dokonalými supermatkami. Musíte sa s tým nejako vyrovnávať?
„Poviem vám to takto – ešte som nebola so synom na detskom ihrisku. Ale ešte má čas. Na druhej strane, odkedy mám dieťa, môj facebook sa preplnil spamom detských ručičiek a statusmi o tom, že moje už chodí. Našťastie, moje blízke kamošky sú triezve. Hádam mi neprepne. Raz do týždňa mám deň pre seba.“
Na čom vtedy pracujete?
„Zbieram materiál o tom, aké umenie si ľudia vešajú doma na stenu. Tetujem porcelánové sošky a po večeroch som začala vyšívať.“
Čo vyšívate?
„Ironizujem tradičnú výšivku. Napríklad som vyšila dídžeja, čo hrá pre folklórny tanečný pár. Alebo dievčinu v kroji, ktorá hajluje na rómskeho chlapca. Vidíte, som síce na feministickej výstave, ale riešim vlastne domáce práce. Chcem to však preklopiť do fóru, že nie som len sivá myš.“
Osudová žena?
„Nikdy som so sebou v takomto ohľade nerátala. Ako dieťa som sa hrávala skôr s autíčkami a ani neskôr som chlapov nezaujala démonickým pohľadom a dlhými vlasmi. Žena nemusí vôbec vyzerať ako osudová, a pritom takou môže byť.“
Pre výstavu Fem(inist) Fatal ste tak ako kedysi na škole opäť rozbehli anketu. Nakreslili ste na časovej osi pozbierané výroky, ktoré v sebe nesú rodové stereotypy. Ktorý vás najviac prekvapil?
„Asi ten, či dotyčná pani nehodlá schudnúť, lebo kto ju bude nosiť na rukách, keď bude stará. Povedala to dcéra svojej matke. To ma najviac zaskočilo.“ (ea)
