SME

Peter Uličný: Krkavčí láska mi vrátila vieru

O smrti budov, nemožnosti nesmrteľnosti a krematóriu príbehov.

Všade naokolo sú samé knihy. Človek pred nimi neujde ani v kaviarňach. Bezprizorne nám zízajú do šálok s kávou, rátajú bublinky v minerálke a zvykajú si na svoje nové poslanie.

Byť bohapustou dekoráciou, trojrozmernou tapetou, zaprášenou retroharaburdou, predstierajúcou teplo domova navoňaného duchovnom. Aj knižných supermarketov máme na počet (čítajúcich) obyvateľov akosi priveľa. A v nich priveľa kníh, takže v tom majú hokej už aj kníhkupci: Murakamiho novelu V polévce miso pokojne šupnú medzi kuchárky a z kníh našich niektorých „tiežspisovateľov“ vytvoria pyramídu s ceduľkou bestseller ešte skôr, než sa začnú predávať. Skrátka, všade naokolo sú samé knihy a je čoraz ťažšie rozoznať, čo s nami majú za lubom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Metafyzická fotografia

Knihu fotografa Antona Sládka Medzičas som si kupoval bez obáv, pretože som dopredu vedel, do čoho idem. Vlastne nie celkom.

Vedel som len to, že Tóno už roky rokúce svojím prístrojom na zvečňovanie „mapuje“ zanikajúce, dosluhujúce a opustené objekty a miesta Bratislavy. A že má dar zachytiť ich tak, že z napohľad fádnych či obludných budov, zákutí či úplne tristných polozrúcanísk dokáže vytvoriť silné, poetické obrázky, nie nepodobné Chiricovým metafyzickým plátnam.

A ani na to nepotrebuje farby. Jeho Medzičas má však aj svoju odvrátenú stranu. Pri mnohých fotografiách – najmä tých, zachytávajúcich industriálne objekty nášho miznúceho mesta tesne pred nástupom pyrotechnikov – ma prepadol stav blízky nepríčetnosti. Ten sa ma zvyčajne zmocňuje pri dotyku s ľudskou hlúposťou alebo vlastnou bezmocnosťou.

SkryťVypnúť reklamu

V postupnej likvidácii starej i tej nedávnej histórie a „pamäte“ Bratislavy sa stretáva jedno i druhé. Zatiaľ čo v civilizovaných kútoch sveta povýšili bývalú industriálnu architektúru na čosi exkluzívne (loftové byty, galérie, ateliéry a pod.), v našej provincii skončila v sutinách, tak ako pred ňou veľká časť starého mesta.

Nečakajte útechu

Zaslúži si mesto, respektíve jeho obyvatelia, s garážami na hradnom kopci iný osud? Nebodaj, nesmrteľnosť? To mi zišlo na um, keď som si kupoval rovnomennú knihu – teda knihu s názvom Nesmrteľnosť britského filozofa Stephena Cava.

Autor nás v nej ľahkým, čitateľsky prístupným spôsobom sprevádza dejinami ľudskej túžby po oslobodení sa spod kliatby vlastného zániku. A je to veru prechádzka po širokorozchodnej trati: od múmií, cez Alexandra Veľkého, Budhu, alchymistov, Danteho až po Frankensteina a Gaiu. Pre záujemcov o filozofické koncepcie nesmrteľnosti bude kniha zaiste sklamaním, pretože Cave odvádza skôr výkon na poli kultúrnej histórie a tam, kde sa pokúša o filozofické postuláty, neprichádza s nijakými revolučnými myšlienkami, iba skepsou či „útechou“ v podobe myšlienky, že práve chuť vzdorovať vlastnej mortalite bola odjakživa palivom pokroku (v dobrom i v tom horšom slova zmysle); a na druhej strane, že práve vedomie dočasnosti je pre múdreho človeka pádnym dôvodom zdokonaľovať sa či aspoň vychutnávať si okamihy prítomnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Cavovi nemožno uprieť istý šarm a nadhľad, čomu úspešne sekunduje aj „živý“ slovenský preklad Igora Otčenáša. Je len na škodu veci, že rukopis prekladu zjavne nevidelo oko jazykového redaktora: v texte totiž zostalo zopár ťažkotonážnych „anglikanizmov“ (futurologisti, kryonisti a pod.) , či priam obsedantné nadužívanie slovíčka „naratív“, ktoré ma chvíľami od nesmrteľnosti vrhalo priam do náruče mŕtvice.

Hlbiny zranenej duše

Priznávam: na knihu, ktorá mi v poslednom čase narobila v duši poriadny neporiadok, som sa ulakomil vďaka výpredajovej cene. Román Petra Wawerzineka Krkavčí láska sa mi však odmenil kráľovsky a vrátil mi aj vieru, že ešte stále má zmysel v tej záplave nových a ešte novších kníh hľadať tie povestné, nenápadné perličky na dne. Zároveň pred ňou varujem každého, koho reálny život valcuje dosť výdatne na to, aby sa ešte po večeroch nivočil aj pri čítaní. Krkavčí láska totiž nie je odpočinkové čítanie a už vôbec nie nejaké písmenkové antidepresívum.

SkryťVypnúť reklamu

Práve naopak: po takej koncentrovanej sonde do hlbín zranenej duše by aj toho najmorbídnejšieho z doktorov Frankensteinov ihneď prešla chuť na nesmrteľnosť.

Autobiografický príbeh chlapca, ktorý sa v prostredí detského domova a neskôr v rodine adoptívnych rodičov pokúša zdolať otázku, čo je na ňom také odporné či menejcenné, že sa ho zriekla vlastná matka, je už svojou témou, ehm... neveselý, ale pôsobivosť Wawerzinekovho textu spočíva v spôsobe písania. Spomienky na detstvo (bol som zimné dieťa v zimnej krajine) raz vnímame okom dokumentárnej kamery, inokedy je pred nami poetická či až surrealistická koláž a do toho redundantné delostrelectvo tých istých otázok, na ktoré vlastne neexistuje (uspokojivá) odpoveď.

Wawerzinek násobí bezútešnosť svojho textu detskými riekankami rafinovane a bez varovania vkladanými medzi vety príbehu, a to všetko ešte násobí citáciami správ z dennej tlače, zaoberajúcimi sa nálezmi odvrhnutých detí vrátane novorodencov „vyhodených“ do kontajnera.

SkryťVypnúť reklamu

Moc písania

„Dieťa dospelo a zabývalo sa vo svojej osirotenosti. Nemá cenu si niečo nahovárať.“ Akokoľvek bezútešne a chirurgicky nekompromisne znejú posledné dve vety Krkavčej lásky, je to o. i. kniha o oslobodzujúcej a azda aj uzdravujúcej moci písania.

A to tvrdím aj napriek autorovým slovám z úvodu, v ktorých konštatuje, že písaním sa chcel oslobodiť od bludného kruhu spomienok, hoci práve písanie ho doň vrhlo ešte hlbšie, než mu bolo milé. Hm, aké príznačné pre dnešok, že knihy ako je táto skončia vo výpredaji za pár šušňov a edícia, v ktorej vyšla (Zlatá edice) skončila definitívne.

Zbúrame všetko staré a postavme hliníkovo-sklené krematóriá predstierajúce architektúru. A v nich už budeme knihy iba vystavovať na poličkách. Čítať bude povolené iba tie, čo sa stanú bestsellermi ešte skôr, než ich niekto vôbec napíše.

SkryťVypnúť reklamu

Dobrú noc!

Autor je zberateľ kníh, textár a publicista.

Autor: Peter Uličný

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  7. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 563
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 464
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 385
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 358
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu