Traja kamaráti ešte nemali ženu. Rozhodnú sa to zmeniť.
Komédia alebo dráma? Ťažko povedať. Pri filme Hasta la vista! sa schuti zasmejete a bude vám chvíľu aj do plaču. Napokon, tak ako v živote.
Traja Belgičania, mladíci po dvadsiatke, Philip, Lars a Jozeph, sú ešte panici. Povedia si, že to do svojej tridsiatky zmenia. Majú však hendikep. Presnejšie, jeden má rakovinu a druhý je ochrnutý – obaja sú na vozíku. Tretí z nich je slepý. Drsné? Možno, ale reálne, zo života. Aj oni sú však takí istí, ako ich zdraví rovesníci. Majú zmysel pre humor, svoju hrdosť, páčia sa im ženy, túžia po láske a hlavne chcú konečne zažiť sex. Chcú byť dospelí.
Vyberú sa teda do nevestinca v Španielsku, ktorý sa na erotické služby pre telesne postihnutým špecializuje. Pre zdravého človeka jednoduchá vec, no pre mladíkov, ktorí boli dovtedy odkázaní hlavne na pomoc rodičov, takmer neprekonateľný problém. Myslíte si, že je to príliš deprimujúce a že sa vám takýto film nemôže páčiť? Neverte. Určite zmeníte názor. Cenu mu udelili aj diváci na festivale v Karlových Varoch.
Pre atmosféru sa oplatí vidieť ho vo flámčine, s titulkami. Zaujímavý je aj tým, že okrajovo načrtáva napätie medzi Flámmi a Valónmi.
Hasta la vista! nie je komerčný veľkofilm, ale nudiť sa pri tejto klubovej snímke typu road movie nebudete. Ba čo viac, cestu plnú nástrah napokon možno budete hrdinom aj závidieť. Život môže byť totiž krásny, aj keď nevidíte a ste na vozíku.
Geoffrey Enthovenovi sa podarilo nakrútiť na motívy skutočného príbehu Asty Philota a jeho priateľov hlboko ľudský film. Hoci vďaka nemu nahliadneme do sveta telesne postihnutých, nie je to film o „mrzákoch“, ktorých budete ľutovať. Nebudete. Znie to ako klišé, ale je to film o hodnotách a chuti žiť. O tom, čo je v živote dôležité.