Prvý slovenský horor existuje aj neexistuje. Ten prvý, pôvodný, sa mal volať Fabrika smrti a priniesť príbeh, v ktorom pomrú celebrity, ale nebol dokončený. Teraz vieme prečo. Premiéru na Art Film Feste mal dokument Prvý slovenský horor, v ktorom tvorca reklám RÓBERT SLOVÁK hrá sám seba: smoliarskeho producenta, ktorému nič nevychádza.
Prečo robiť film o filme, ktorý nevznikol?
Tá myšlienka nie je naša, ani nie je nová. Poznáte film Stratený v La Mancha? Američan Terry Gilliam sníval o tom, že nakrúti príbeh Dona Quijota a keď na to prišlo, stíhali ho pohromy a katastrofy. Zranil sa mu hlavný herec, pľac postihli záplavy, až sa musel filmu vzdať.
O trápení a prekážkach však nakrútil dokument a zažil s ním veľký úspech. Keď som ten film videl v Karlových Varoch na festivale, mal som pocit, že mu dobre rozumiem. Aj my sme pri nakrúcaní slovenského hororu kadečo zažili, tak prečo o tom nehovoriť?
Bol to iba tento dôvod?
Pravdaže nie, bolo ich niekoľko. Viac partnerov nám dôverovalo a dalo produkty aj peniaze do Fabriky smrti. Chceli sme tie zmluvy splniť a prísť s nejakým výstupom. Navyše sme mali voľnú ruku, nik do toho nerýpal.
Po druhé, mám už takú poruchu, že veci rád doťahujem do konca. A chcel som aj porozprávať, čo všetko pri filme môžete zažiť. Niektoré zážitky boli bizarné.
Napríklad aké?
Za iných okolností by som sa len ťažko stretol s Mikulášom Varehom. Legendárny podnikateľ z východu podporoval rozličné projekty od miestnych boxerov po lokálne divadlá. Vybral som sa preto za ním do jeho kancelárie v slávnej benzínovej pumpe s názvom Agent 007, vystál som rad v húfe mladých Rómov pýtajúcich peniaze na šport.
Vareha bol ústretový. Pozval ma do reštaurácie, ktorá mu patrila, a prijal ma po hodine čakania. Tam predostrel plán. Chce nakrútiť pravý western s pištoľníkom, ktorého chcel stvárniť osobne, dokonca má všetko potrebné – farmu, les, aj medveďa. Živého. To som začal chápať, že sa asi míňame.
Nedal som to, prepáčte
Ešte pred štyrmi rokmi ste hlásili na blogu, že „Fabrika smrti bude a basta!“. Kedy ste to vzdali?
My sme to nevzdali. Stále si viem predstaviť, že to raz dotiahneme do konca.
Je to vôbec reálne po šiestich rokoch?
