Slávne príbehy majú často veľmi nepravdepodobné začiatky. Dokazuje to aj Angličan, ktorý bol úspešným bubeníkom, no všetci naňho budú spomínať ako na „otca hlasitosti".
Podobne ako autá, aj hudobné nástroje majú prestížne značky. Jim Marshall (29. 7. 1923 5. 4. 2012) sa dá prirovnať k Henrymu Fordovi - aj on patrí do prvej generácie výrobcov a aj jeho produkty sú rovnako rozšírené. Najmä medzi gitaristami, päť dekád ich totiž zásoboval prvotriednym zvukom.
Jeho predkovia boli boxeri a umelci, on sa stal podnikateľom, ktorý spojil znalosti elektriky s vášňou pre hudbu.
V detstve prekonal tuberkulózu a ležal niekoľko mesiacov v nemocniciach, no malo to aj jeden pozitívny efekt - nemusel narukovať, druhú svetovú vojnu strávil hraním na bicích a neskôr začal aj dávať súkromné hodiny.
„Učieval som aj 65 žiakov za týždeň a spolu s honorármi za koncerty som zarobil dosť peňazí, aby som mohol rozbehnúť firmu," spomínal vo svojej autobiografii.
Začalo sa to obchodom v západnom Londýne. Najviac zákazníkov tvorili budúce gitarové legendy ako Pete Townshend či Ritchie Blackmore. Práve prvý menovaný sa majiteľovi raz posťažoval, že jeho aparát je slabý (stačí pripomenúť malé kombá, s ktorými Beatles ozvučovali štadióny).
Marshall vycítil príležitosť - najal si mladého technika, rozobrali kombo značky Fender a začali stavať vlastné. Až šiesty pokus vyšiel a Fender dostal rovnocenného konkurenta s vlastným osobitým zvukom.
Aparatúry muža, ktorý dostal prezývku Father of Loud (otec hluku) si obľúbili Hendrix, Clapton, Jimmy Page a ďalšie generácie muzikantov. „Stvoril najhlasnejšie, skvele znejúce rokenrolové zosilňovače, tvrdo makal a bol starostlivý rodič," vystihol to Slash z Guns N'Roses.
Od britskej kráľovnej dostal cenu za prínos do exportu aj Rad Britského impéria, skromný milionár pravidelne posielal veľké sumy nemocniciam a hospicom. V účasti na koncerte k 50. výročiu firmy Marshall Amplifications, ktorý bude v septembri vo Wembley, jej zakladateľovi zabránila rakovina.
