„Oznamujem Vám, že vystupujem z Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Mám 84 rokov a som 58 rokov členom strany. Vstúpil som do nej, aby som bojoval za sociálnu spravodlivosť a šťastný život ľudí. Dnes som po dlhých mučivých úvahách dospel k tomuto, pre mňa neľahkému záveru,“ začína sa list, ktorý L. I. Brežnevovi v roku 1976 poslal Arnošt Kolman. Tento pražský rodák, prominentný komunistický funkcionár, univerzitný profesor matematiky v Moskve a filozofie v Prahe a po februári 1948 štyri roky politický väzeň sa po rehabilitácii stal členom ČSAV a sympatizantom Pražskej jari. Potom však opäť upadol do nemilosti a nakoniec skončil ako emigrant u dcéry v Štokholme.
Odtiaľ poslal ten list Brežnevovi, tam sa po rokoch zišiel aj so svojím známym a neskôr zaťom Františkom Janouchom, jadrovým fyzikom, zakladateľom a dodnes predsedom Nadácie Charty 77. Ten ho „prinútil“ spísať pamäti, no po ich prečítaní si ešte mnohé veci museli vysvetľovať. Tak vznikla kniha dialógov Jak jste tak mohli žít?, ktorá sa v 80. rokoch stala vyhľadávaným samizdatovým a exilovým dielom. Je to pohľad do duše človeka, ktorý až pred smrťou pochopil, že celý život oddane slúžil pochybnej veci. Ako však ešte počas totality napísal Václav Havel, aby Kolman nemusel odpísať vlastný život, odpisuje len „prax“ a zachováva „teóriu“ svojho krásneho, ale nerealizovaného vedeckého sna.