Pomocníka som čítal samozrejme v slovenčine, ale raz som si nedopatrením kúpil v antikvariáte český preklad. Z Volenta Lančariča spravili "Valouša," ktorý rozprával česko-nemeckou hatmatilkou :)) ...ani som to nemohol dočítať, tak mám ten román spojený a ukotvený s prostredím južného Slovenska. Výborný román a perfektný je aj film.
pri všetkej úcte k literárnemu umeniu, mi pripadajú preklady česko-slovenské, či naopak, plytvaním papiera. Neviem, ako autori týchto prekladov zdôvodňujú svoje rozhodnutie, ale ako čitateľ nevidím v tom žiadny prínos. Každý Čech a Slovák, ktorého baví čítanie, má už také intelektuálne "vybavenie", ktoré plynule zvláda oba jazyky. A ten ktorý na čítanie nemá, tomu je to fuk. Tiež sa mi raz dostal do ruky slovenský "Švejk". No lepšie by slovenského čitateľa ani nemohli potrestať.
Súhlasím, že vzájomné preklady z češtiny a slovenčiny sú zbytočné. Keby som ešte v antikvariáte zistil že kupujem Pomocníka v češtine, tak ho nevezmem. Zas na druhej strane - bežný český čitateľ by nemusel v prípade Pomocníka rozumieť maďarským vsuvkám a južno-slovenskému slangu s maďarskými výpožičkami. Ale proste, Pomocník v češtine nefungoval tým čarom, atmosférou a poéziou, ktorú má v slovenčine... tiež sa čudujem že to vôbec prekladali, niekedy v 80. rokoch, keď naplno fungovali česko-slovenské väzby.
Ballekov Pomocník a Agáty sú skutočne perly modernej slovenskej literatúry a môžu sa zaradiť aj k svetovej literatúre. To sú skutočné poklady, ktoré by sme mali propagovať, byť na ne hrdí, ale predovšetkým ich aj poznať..
... skoda, ze roman POMOCNIK citalo tak malo ludi a mam pocit, ze z mladsej generacie absolutne minimum ... a je to skvostne dielo a aj film je vynikajuci ... skoda vsak, ked pan Ballek sedel v parlamente medzi byvalymi komunistami spravil pre tento region tak zalostne malo ... kto chce vidiet ako zastal cas nech sa pozrie do Siah ...
aby som veci uviedol na pravú mieru. Malebné okolie Šiah, je síce na dolniakoch, ale rovinu tu budete hľadať márne. Z juhu sa nad mestom Šahy týči najvyšší vrch pohoria Börzsony, 938 m vysoký Csóványos. Rieka Ipeľ v tomto úseku dosahuje nadmorskú výšku cca 130 m. Zo severu obkolesuje údolie rieky Ipľa, Krupinice a Štiavnice, Krupinská planina, s miestnou výškou 300 - 500 m. Zimy sú tu krátke a mrazivé. Ak Sliač hlási -20°C, buďte si istí, že okolie Šiah, bude mať -19°C. Letá, ako v Dalmácii. Ovocie, zelenina, dobré víno, kvalitné minerálky. Miestne jedlá a koláče, čo nemajú ďaleko páru. Podobne je to s devami. Celý Palánk je prírodným skvostom. Ak by sme boli v Poľsku, alebo v Maďarsku, vláda by dávno investovala do rekreačného zveľadenie tohoto kraja s vysokou nezamestnanosťou. Škoda že aj záujmové skupiny SMK a MOST-HÍD, končia pri Šamoríne. Paradoxne, privatizáciou miestneho Transpetrolu, hromadným prepúšťaním a jeho presunutím do Bratislavy, negatívne ovplyvnili životnú úroveň v okolí. Takže nádherný kraj, ale ako zakliaty. Aj to tradičné maďarské "Kitartás", znie tu už trocha dlho. Škoda.
Myslím si že do toho vstupuje ešte jeden, historický faktor. Šahy boli za monarchie na významnej spojnici Budapešti so severným Uhorskom a Krakovom. Mesto z toho prirodzene profitovalo. Ďalej boli Šahy sídlom župy resp. stolice, teda tradičného administratívneho celku a boli tak prirodzeným centrom regiónu prakticky medzi Zvolenom a Budapešťou. Napokon, Šahy nikdy neležali na hranici, až po roku 1918. Vznikom tejto umelej hranice boli pretrhnuté staré prirodzené a historické väzby. Šahy sa tak z mesta, ktoré malo výhodnú polohu v blízkosti Budapešti, po roku 1918 stali mestom na hranici, teda mestom kde sa akoby končí svet... do Bratislavy je to ďaleko a Budapešť je na druhej strane hranice, proste už pomaly sto rokov zabudnutá periféria.
... riesenim by bolo polozenie par km kolajnic a znovu prepojenie zeleznicneho spojenia s Madarskom ... lenze zastrete nacionalisticke pohlady nasich politikov a nezaujem madarskych politickych stran len prehlbuje depresiu a chudobu v regione ... raz sa hadam dozijeme znovu objavenia Hontu ako regionu ... zatial posledny nech zhasne svetlo ...
Dejisko výborného Ballekovho Pomocníka, knihy plnej života a šťavy v Honte je lákavé. Ale iba jedno z mnohých zabudnutých, krásnych a zaujímavých kútov Slovenska a nevídaných osudov ľudí. Kým Bratislava má neraz doslova i na nemiestnu parádu, marginalizované regióny žijú desaťročia z ruky do úst a nádeje na zlepšenie niet. Príklad: diaľnica na východ sa zase odkladá a chodí sa cez Maďarsko. Peniaze zožrali debilné severné tunely- juhom okrem jediného potrebného tunela - Soroška mohla byť diaľnica už v prevádzke a lacnejšie. Ale aj tu je korupcia, klientelizmus a rezignovaní ľudia čušia ubití bojom o holé prežitie.
v dnešnej uponáhľanej dobe, keď ľudia sprvidla čítajú rýchle príbehy s ručným a stručným dejom (bez odbočiek, bez úvah, bez farbistých opisov prírody), som na svoje prekvapenie dokázal prečítať aj Agáty. Asi to má niečo do seba. Inak, ten slovenský Juh, sladká a erotická ospalosť letných večerov, pekné baby namiešané z maďarských, slovenských, cigánskych (židovských, tureckých, atd.) génov, silné a dobré víno, to všetko má neopísateľné kúzlo. Neopísateľné? Vlastne, minimálne dvaja naši spisovatelia ho opísali - Ballek a Hykisch. Ja som sa tam pre zmenu priženil, a neľutujem.
"Pomocník"