Po skvelých Hunčíkovi a Krajňakovi má tiež svoju prvotinu v top 10 Anasoft litery 2012 aj Zuska Kepplová. No na rozdiel od týchto dvoch pánov je treba povedať, že je škoda, že sa nenašiel niekto, kto by milej Zuske včas zlomil pero. Takto nám (neochopiteľne) porota Litery strká do pozornosti knižočku o Slovákoch v zahraničí Buchty švabachom. Teda v Paríži (dve dievky), Helsinkách, Londýne a Budapešti. Hoci sa nájde pár (neveľa) lepších pasáží, dozvieme sa hlavne čo to o sexuálnej preferencii černochov (čím väčších, tým lepšie) jednej alebo žien (ideálne bisexuálnych) druhej a o „problémoch“ s tým súvisiacich. Po štátom spoludotovaných dvoch filmoch s anjelmi v názve nám tu opäť kultúrna „elita“ podstrkuje homosexuálne správanie ako čosi úplne normálne. Asi také „normálne“, ako je pre frajera jednej z postáv to, že jeho frajerka pravidelne spáva so ženou a jemu je to jedno. „Ona a ja sme pili pivo. On nemohol. Cucajúc limonádu rozprával o marxizme. V tej chvíli som ho začala mať rada“. Kus primiešaného naivného západniarskeho ľavičiarizmu nechýba. Proste je to slabučké, silené, pseudomudrlantské, pseudointelektuálske (pár krát použité slovo "Trianon" či niekoľko anglických vetičiek to nezachráni). Ale keď si pozriete tie kritiky v "mienkotvorných" médiách, získate pocit, že Buchty švabachom je tá najlepšia kniha minimálne v Európe za posledné desaťročie. Bohužiaľ nie je to tak.
Prečítal som to. Škoda času.