Búrka

William Shakespeare

Preklad	Ľubomír Feldek
Réžia	Peter Mikulík
Premiéra	apríl 2000

Hrajú
František Kovár (Alonso, neapolský kráľ), Ján Kroner (Sebastian, jeho brat), Dušan Cinkota (Ferdinand, syn neapolského kráľa), Dušan Jamrich (Gonzalo, ctihodný kráľovský radca), Martin Huba (Prospero, pravé milánske knieža), Juraj Slezáček (Antonio, jeho brat, uzurpátor milánskeho kniežatstva), Diana Mórová (Miranda, Prosperova dcéra), Jozef Vajda (Caliban, zotročený vládca ostrova), Robert Roth (Ariel, dobrý duch), Stano Dančiak (Trinculo, šašo), Lukáš Latinák a.h. (Stefano, opitý čašník), Ivan Pietor, posl. VŠMU (Adrian, šľachtic), Gregor Hološka, posl.VŠMU (Francisco, šľachtic), Tomáš Maštalík, posl.VŠMU / Marko Igonda, posl.VŠMU (Loďmajster), Vladimír Kobielsky, a.h. (Kapitán)

Poslednú hru Williama Shakespeara považujú mnohí za autorov závet. Ale je to zvláštny závet: zašifrovaný tak, že pre niektorých je miernou a idylickou rozprávkou, pre iných apokalyptickou tragifraškou. Pravdou je, že Shakespeare privádza po stroskotaní korábu svojich hrdinov na exotický ostrov. Je tu zvrhnutý panovník i uzurpátor moci, nadprirodzené bytosti i dvorná čeliadka, trpkí šašovia i romantickí milenci. Renesančný svet Shakespearových hier sa v tejto hre nerozbieha do šírky, ale koncentruje sa na malú plochu. A opäť, ako je to u Shakespeara zvykom, sa tu mieša lyrické s tragickým, vznešené s nízkym, romantickosť so surovosťou. Búrka je epilógom nielen Shakespearovho celoživotného diela, je aj epilógom jednej veľkej epochy ľudských dejín - renesancie. Hra, ktorá má čo povedať práve na konci milénia.