Cintorin slonov

J.P.DAUMAS Preklad	Elena Flašková
Dramaturgia	Andrea Domeová
Hudba	Michal Ničík
Scéna a kostýmy	Mona Hafsahl
Réžia	Juraj Nvota

OSOBY A OBSADENIE:
Ludivine, herečka	Zita Furková
Louise, vidiečanka	Zuzana Kronerová
Ada, manželka koloniálneho dôstojníka	Anna Šišková
Chloé, jednoducho meštiačka	Szidi Tóbiás
Fernande, nosí klobúk so závojom	Miroslav Noga

Ide o príbeh piatich starších dám, ktoré žijú v rodinnom penzióne na slnečnom pobreží. Márne čakajú na prichod pekného počasia, ktoré nikdy nepríde. Každá z protagonistiek sa predstaví, len jedným slovom alebo vetou:'Bola som sedliačka', 'Bola som žena koloniálneho dôstojníka', 'Bola som herečka a každý to vie', pretože za touto jednoznačnosťou sa skrýva iná skutočnosť, tá, ktorú si nechcú priznat, a ktorú sa ani my nikdy nedozvieme. Nie sú klamstvá, pretvárky, paradoxy, za ktoré sa tak radi skrývame, len odhaleniami stavu našej duše? Neosvetľujú lepšie hlbšiu podstatu človeka? Nie sme predovšetkým postavou, teda maskou v jej tragickom antiekom zmysle? Ada, Chloe, Ludvine, Fernanda, Lujza klamú tak, ako sa my obliekame, klamú ako v divadle, kde sa táto činnosť nazýva hraním. Miešajú reálnu minulosť s tou vymyslenou. Ich kostýmom sú túžby, Iíčia sa fantazmagóriami, maskujú sa tajnými želaniami. Sú herečkami a diváčkami zároveň. Klamú vážne aj s humorom, predstierajú spor, napriek tomu, že si uvedomujú jeho márnosť', nedajú sa obalamútiť... Nesprávame sa aj my každý deň tak isto? Musíme mať na to istý vek? Či je Cintorín slonov hrou o smrti? To záleží na tom, z čoho vy máte úzkosť. Ja túto hru vnímam ako hru o živote. Jean-Paul Daumas (preklad Elena Flašková)
Work in progress '(...) Radosť z hrania je nákazlivá. Treba povedať, že mnohí diváci chodia do Astorky za nefalšovaným a blízkym (aj vďaka malému priestoru) ľudským teplom, za spontánnosťou a úprimnosťou výpovedí všetkých hercov. (...) Človek sem jednoducho môže vždy prísť a dobiť si baterky pozitívnou energio. (...)' Anna Grusková, Dominofórum 6/1998
Únik pred šťastím '(...) V Cintoríne slonov sa stretlo vynikajúce obsadenie - Zita Furková, v postave herečke Ludivine, Anna Šišková ako Žena koloniálneho vojaka Ada, Szidi Tóbiás ako meštiačka Chloé, Zuzana Kronerová ako vidiečanka Louise a Miroslav Noga ako Fernande. (...) Silnou zložkou inscenácie je vynikajúca scénická hudba Michala Ničíka. Je rovnako pôsobivou zložkou náladotvornou, ako aj dramatickou.(...)' Oleg Dlouhý, Javisko 2/98
Zlínský festival přiblížil současné slovenské divadlo '(...) K největším zážitkum letošního festivalu patřilo bezesporu vystoupení Divadla Astorka Korzo´90. Strašidelnou vizi stáří zpřítomnil ve své hre Cintorín slonov francouzsky dramatik Jean Paul Daumas. Neustálou existenciálni úzkost, kterou pociťují všechny postavy, zlehčuje režisér Juraj Nvota etudickým rozehrávaním drobných vnitřných příbehu. (...)' Karolína Stehlíková, Lidové noviny, 13. 11. 1998
Slováci prostě divadlo hrát umějí '(...) Je to hra navýsost pravdivá, protože mrazí i rozesmíva zároveň. A taky proto, že to, co herci na jevišti předvádějí. lze bez nadsázky označit jako umění. Všechny postavy, do kterých se vtělí čtyři herečky a jeden herec, jsou totiž vykresleny do postedního detailu tak věrohodně, tak úpŕimně a živočišně, že není možné béhem skoro tří hodin této podívané kohokoli ani na chvíli podezřívat ze sebenepatrnejšího kalkulu, pŕetvárky či pouhé divadelní rutiny. (...)' - sim
(...) Režisér Juraj Nvota ve spolupráci se scénografkou Monou Hafsahl a hudebníkem Michalem Ničíkem vytvrořili na scéně náladu prudkých vnitřných zmatku a hlavně prázdnoty a samoty. Výbornou hudbou i scénou a také zvláštním svícením a nebvykle kvalitní prací se zvukem. ' Ondřej Elbel, Samota a úzkost na podmanivém cintoríné světa v tmavem penzionu.