10 000 pred Kristom (10,000 B. C.)

Réžia: Roland Emmerich
Scenár: Roland Emmerich, Harald Kloser
Kamera: Ueli Steiger
Hudba: Harald Kloser, Thomas Wanker
Strih: Alexander Berner
Hrajú: Camilla Belle, Steven Strait, Cliff Curtis, Omar Sharif, Reece Ritchie, Suri van Sornsen, Tim Barlow a ďalší

USA – Nový Zéland. 2007, 109 min.

Lovci mamutov
Režisér Roland Emmerich (Deň nezávislosti, Deň potom) nás tentoraz zavedie do čias, keď vládli duchovia a po zemi sa preháňali veľké stáda mamutov. Mladý lovec D'Leh z malého horského kmeňa našiel svoju veľkú lásku – krásnu Evolet. Keď neznámi bojovníci prepadnú jeho dedinu a Evolet unesú, D'Leh sa so skupinou najodvážnejších lovcov vydá po ich stopách.

Na ceste musia bojovať so šabľozubými tigrami a ďalšími prehistorickými zvieratami. Na konci svojej cesty objavia Stratenú civilizáciu. A práve tam na nich čaká ten najťažší boj.

(mu)

Text distribútora:
Veľkolepá odysea do mýtickej éry plnej bohov a ich proroctiev. Éry, v ktorej vládli duchovia a po Zemi sa preháňali obrovské stáda mamutov...

Mladý lovec D'Leh (Steven Strait) našiel svoju veľkú lásku – krásnu Evolet (Camilla Belle). Keď banda záhadných bojovníkov prepadne jeho dedinu a unesie Evolet, D'Leh sa so skupinou lovcov musí vydať po ich stopách až na druhý koniec sveta a zachrániť svoju vyvolenú.

Cestou za osudom sa skupinka lovcov stretne v boji so šabľozubými tigrami a inými prehistorickými predátormi a spoločne objavia stratenú civilizáciu. Svoj osud nájdu v ríši ležiacej za hranicami predstavivosti. Tu sa budú musieť postaviť zoči-voči mocným bohom, ktorí brutálne zotročujú ich ľudí.

Distributor

RECENZIA: Je 10 000 viac ako 300, alebo menej?

Priniesť hollywoodsky gýč o láske z doby ľadovej do krajiny, kde fantáziu celých generácií rozvíjali praveké príbehy Josefa Augustu s maľbami Zdeňka Buriana je riskantný krok. Na druhej strane - kto by už dnes čítal knihy, keď máme takéto filmy?!

Režisér Roland Emmerich sa preslávil už celovečerným debutom Das Arche Noah Prinzip (1984), sci-fi drámou, ktorú priaznivo prijímali kritici aj diváci. Lenže kritici nenosia do pokladníc kín milióny, a tak sa na nich Emmerich vykašľal, odišiel do Ameriky a sústredil sa na masového, nenáročného, platiaceho diváka. Jeho variácia na E.T. s názvom Joey, podobne ako akčný sci-fi thriller Moon 44 predstavovali štandard a Univerzálny vojak bol ešte uchádzajúci. No už Hviezdna brána naznačila režisérov príklon k vizuálne úchvatným snímkam, nabitým náročnými digitálnymi trikmi, ktoré rezignovali nielen na akékoľvek posolstvo či myšlienky, ale i na charakterizáciu postáv, herecké výkony ba i samotný príbeh. Klišé v ligotavom pestrofarebnom obale. Zhubné bujnenie formy, atrofia obsahu. Že je to - aspoň z obchodného hľadiska - správny ťah, dokázali úspechy megaprodukcií Deň nezávislosti, Godzilla a Deň po tom, ktoré dovedna utŕžili takmer dve miliardy dolárov.

Novinka sa nesie v podobnom duchu, len sa odohráva v hlbokej minulosti. Prostý lovec mamutov Dleh prenasleduje milovanú Evolet i jej únoscov až do Afriky a aby ju vyrval z ich pazúrov, neváha rozbiť egyptskú ríšu. Hlúpučký príbeh je plný nezmyslov a úletov, anachronizmov, čudesných zvierat, ktoré (na spôsob Emmerichovej Godzilly), dokážu meniť svoju dravosť, pohyblivosť i veľkosť podľa toho, ako sa to práve hodí režisérovi. A ten rozkazuje nielen vetru a dažďu, ale i histórii, zemepisu a fyzikálnym zákonom.

Skrátka - toto dielko zakvitlo kvetmi hlúposti tak bohato, že to nedokážu zamaskovať ani rozbujnené digitálne čáry-máry. Vo sfére komerčného filmu nič nového. Len keby sám seba nebral tak smrteľne vážne, bez náznaku osviežujúceho nadhľadu, ktorý by celú tú záplavu nezmyslov zjemnil a pomohol akceptovať. Veď aj oba filmy o barbarovi Conanovi sú plné klišé a hlúpostí, lenže magických, malebných, s nádychom láskavého odstupu. Nabádajú diváka, aby sa pridal k hre, kým Emmerichov film sa na nič nehrá a diváka nabáda nanajvýš k tomu, aby zaplatil vstupné a kúpil si extra veľkú porciu praženej kukurice.

A ešte čosi: ak nemecký filmár pomenuje hlavného hrdinu zámerne tak, aby jeho meno, čítané odzadu znelo held (nemecky „hrdina") a vierolomní lovci otrokov majú prehnane semitské črty, dostávame sa chtiac-nechtiac na horúcu pôdu ideového dedičstva Tretej ríše. Čo nás vedie k nástojčivej otázke: skutočne je to to, po čom masy túžia?

Miloš Ščepka

Emmerichov film 10.000 pred Kristom prekvapil veľkolepou výpravou
Bratislava 13. marca (TASR) - V slovenských kinách sa oddnes premieta americko-novozélandský film 10.000 pred Kristom z dielne režiséra Rolanda Emmericha. Dobrodružný film je pravekou odyseou z éry, keď na Zemi vládli proroctvá a ľudia sa nimi riadili. Prekvapí najmä rôznorodosťou exteriérov a dych vyrážajúcimi špeciálnymi efektmi. Divák má možnosť sledovať zasneženú hornatú krajinu, boriť sa v púštnom piesku, predierať sa džungľou či bambusovým hájom. To všetko režisér divákovi naservíroval v dynamických scénach pri love obrovských mamutov, stretnutí hlavného hrdinu so šabľozubým tigrom či gigantickými krvilačnými vtákmi.

Jednoduchý, miestami až rozprávkovo naivný príbeh nezlomnej lásky medzi Delehom a modrookou kráskou Evolet však ničím neprekvapí. Začína sa odvíjať v momente, keď dedinu prepadnú kočovní bojovníci a okrem Evolet odvlečú viacerých z Delehovho kmeňa. Hlavný hrdina sa preto vydáva na dobrodružnú cestu, na ktorej sa spojí s púštnymi bojovníkmi. Z lovcu Deleha sa tak stáva vojvodca. I vďaka stretnutiu so šabľozubým tigrom si vybuduje povesť mocného človeka, "toho, čo sa rozpráva s Ostrozubým". Družina putuje skoro až na koniec sveta, kde objaví neznámu civilizáciu a krajinu pripomínajúcu staroveký Egypt. Pyramídy, ktoré otroci stavajú za pomoci mamutov na počesť bohov, sú až nápadne podobné tým v Gize. Divák si v tomto momente môže klásť logickú otázku, ako sa mohli mamuty ako ťažné zvieratá ocitnúť v púštnej krajine pri stavbe pyramíd. Film sa však s historickou exaktnosťou príliš "nepára" a preto ho ani nemožno považovať za exkurz do "reálneho" pravekého sveta. Príbeh sa končí skoro tradičným happyendom a porážkou božských vládcov. Emmerich však diváka do poslednej minúty drží v napätí. V kľúčovom momente Evolet zasiahne šíp a zronený Deleh v žalostnom kŕči padá na kolená. Pred istou smrťou však modrookú hrdinku zachráni duch starej kmeňovej šamanky, ktorá poslednýkrát vydýchne, aby Evolet mohla žiť.

Veľkoleposť výpravy od začiatku filmu dopĺňa aj veľkolepá hudba. Titulná pesnička je mixom šamanských indiánskych spevov a príjemne sa dopĺňa s estetickými zábermi krajiny. Odhliadnuc od jednoduchosti príbehu, ktorý miestami môže nudiť, je nový Emmerichov film po Godzille a Dni nezávislosti zaujímavým spestrením aj kvôli faktu, že režisér načrel do "pravekého" súdka. Náročný divák v ňom však zrejme posolstvo nenájde.

Film režiséra s nemeckým pôvodom Rolanda Emmericha sa v Spojených štátoch amerických za posledný víkend stal najnavštevovanejším a zarobil 35,7 milióna amerických dolárov, čo predstavuje približne 755 miliónov korún.