Thom Yorke (prvý zľava) a spol. predstavujú nový album, ktorý sa objavil na internete dva mesiace pred oficiálnym vydaním. Na vine sú piráti, ktorí nahrávky dali na internetovú sieť. Iróniou je, že názov nového albumu je Hail to the Thief (Pozdrav zlodejovi). FOTO – EMI
„Ľudia by si mali vypočuť naše albumy poriadne predtým, než na ne začnú kydať,“ bráni nahrávky britskej skupiny Radiohead jej líder a spevák Thom Yorke. Takto sa musí s novinármi naťahovať už dlhšie. Jedna z najvzrušujúcejších rockových skupín sa po niekoľkých rokoch strávených vo vnútornom exile a dvoch nezrozumiteľných albumoch vracia s novou nahrávkou Hail to the Thief.
Zabudnite na ich najväčší hit Creep, dokonca aj na nápadité gitarovky z OK Computer. Hail to the Thief nadväzuje skôr na šialené a apokalyptické výlety, na ktoré sa vybrali na posledných albumoch Kid A a Amnesiac.
Neznesiem sám seba
Novinka Radiohead by mohla byť prvým krokom Thoma Yorka, talentovaného pesničkára, ktorý posledné roky ťažko znášal tlak na svoju osobu, ako sa vymaniť zo svojich nočných mor. „Opäť rád spievam. V poslednom čase som nemal rád farbu svojho hlasu. Nebol som to ja,“ hovorí Yorke americkému magazínu Time o skladbách na Hail to the Thief, ktoré opäť nadobudli kontúry normálnych piesní.
Čo sa stalo zo skupinou, ktorej dve kolekcie OK Computer a The Bends mohli podľa ankiet prestížnych hudobných magazínov konkurovať tomu najlepšiemu, čo v rockovej histórii vzniklo?
Keď ste boli mladý, trochu premúdrelý a mali ste strach o okolitý svet, určite ste si museli zamilovať päticu britských rockerov, ktorých snivé alebo ostré gitarové piesne kázali o neprávostiach tohto obdobia. Yorke však záujem masmédií znášal veľmi ťažko. Dnes hovorí, že sa cítil ako animovaná postavička, ktorú z neho urobil masívny komerčný úspech: „Neznášam to, keď sa z hudby stane niečo, čomu sa hovorí životný štýl,“ vysvetľuje spevák a dodáva: „Keď ste úspešný, ľudia sa s vami identifikujú. Je to podvod, ide skôr o marketingovú kampaň.“
Umelecká samovražda
Niekto tomu hovorí umelecká samovražda: Radiohead sa publiku a svojej minulosti obrátili chrbtom. Výsledkom niekoľkomesačnej práce boli nahrávky Kid A a Amnesiac, albumy skrivených melódií, udupaných v popole štúdia, freejazzových postupov a krkolomných netypických rytmov.
Práca na albumoch bola vraj rovnako úmorná, ako piesne samotné. „Bola to neurotická perióda, a to sa ukázalo aj na našich nahrávkach,“ dodáva trefne basista a dodávateľ elektronických zvukov Colin Greenwood.
Trvalo rok, než sa Yorke vrátil k písaniu nových piesní. Tie začali vznikať podobne ako ich prvé skladby - s gitarou pri klavíri, nie v laboratóriu, ktorému dnes hovoríme nahrávacie štúdio. „Konečne som sa zbavil všetkých neuróz z okolitého sveta, ktoré mi bránili v písaní,“ dodáva majiteľ jemného kvílivého hlasu, ktorému pomohol aj jeho priateľ Michal Stipe, spevák R.E.M. Ten sa stal Yorkovým mentorom: „Jediné, čo potreboval, bolo dostať sa späť na tento svet,“ dodáva Stipe pre Time.
Morbídne tendencie mal Yorke už od detských rokov. Jeho prvá pieseň, ktorú napísal ako jedenásťročný, sa volala Mushrooms Clouds - Hríbové oblaky. Thom Yorke (spev, gitara), Ed O‘Brien (gitara) Jonny Greenwood (gitara), Colin Greenwood (basgitara) a Phil Selway (bicie) založili skupinu ešte v roku 1988. Vtedy sa volali On a Friday.
Z nezávislej gitarovky sa vyformovala alternatívna skupina, ktorá mohla konkurovať veľkým štadiónovým kapelám. V ich hudbe sa miešalo niekoľko rozdielnych vplyvov, atmosferický sound Pink Floyd alebo My Bloody Valentine, pesničkárska zručnosť R.E.M. či dravosť Pixies.
Pozdrav Bushovi
Yorke dnes netvora nehľadá v sebe, ale vo svojom okolí. Hail to the Thief je vraj jeho odpoveďou na svet, ktorý ovládajú kovboji, peniaze a zbrane. Názov novinky odkazuje na amerického prezidenta George W. Busha a kontroverzné americké voľby v roku 2000.
Politika a paranoja? Určite, ale album je skôr proroctvom, ako protestom, napísal Rolling Stone na margo kolekciu apokalyptických pesničiek, ktoré znejú akoby vám práve ustúpila horúčka, ale ešte sa necítite úplne v poriadku. Radiohead sú na polceste od utrápenej neďalekej minulosti. Kam ich táto ceste zavedie?
ALBUMY RADIOHEAD
Pablo Honey (1993)
Debut Radiohead, kompromis medzi grunge a ostrovnou gitarovou scénou. Obsahuje Creep, Yorkom nenávidenú, no fanúšikmi žiadanú pieseň. Túto hymnu stratencov neskôr naspieval aj Frank Sinatra.
The Bends (1995)
Zlomový album v hudobnej dráhe skupiny, naplnený hitmi a plazivými melódiami. Je zaujímavé, že široké publikum si ho všimlo až rok po vydaní. Jeden z najlepších albumov hudby 90. rokov vôbec.
OK Computer (1997)
Šesťminútový epos Paranoid Android je Bohémskou rapsódiou pre mimozemšťanov. Podľa väčšiny odborných kritikov a radových fanúšikov asi najvydarenejší album, ktorý kedy skupina nahrala.
Kid A (2000)
Mal sa pôvodne volať Cisárove nové šaty. Rozdelil fanúšikov - jedni ho milujú a ostatní považujú za podvrh. Po dlhšom počúvaní medzi škrípaniami objavíte krásne melódie, vzápätí však škrípanie opäť dominuje.
Amnesiac (2001)
Vydarená kombinácia štúdiových efektov a elektrických gitár s hitovkou Pyramid Song a poetickou skladbou Knives Out. Skupina prežívala silné obdobie: väčšina materiálu pochádza z nahrávacích sessions pre Kid A.
I Might Be Wrong (2001)
Kolekcia živých nahrávok vyskladaných z predchádzajúcich albumov. Nie je to regulárny „živák“, skôr raritný suvenír pre nadšených zberateľov a fanúšikov skupiny.
(peb, her)
