Po piatich rokoch, odchode basgitaristu a protialkoholickej kúre sa vrátili s novým albumomHnev je energia, spieval v osemdesiatych rokoch šéf britskej skupiny P.I.L. John Lydon. Hnev dokáže človeka zaslepiť, ale tvrdá americká skupina Metallica z neho načerpala sily na nový album. Volá sa St. Anger a prvé ohlasy hovoria, že vydala svoju najlepšiu nahrávku od čias „čierneho“ albumu.
Jazda sa nekončí
Je však veľký zázrak, že táto losangeleská partia je ešte pohromade. Metallica za dvadsaťročnú kariéru prečkala tragickú smrť jej zakladajúceho člena Cliffa Burtona, prežila ponorkovú chorobu na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, ale ešte nebola blízko rozpadu, ako pred tromi rokmi.
Najprv ju opustil basgitarista Jason Newsted, potom spevák a gitarista James Hetfield prešiel peklom a podstúpil úspešnú protialkoholickú liečbu. Počas týchto problémov, ktoré rozhodovali o bytí a nebytí skupiny, Metallica ešte bojovala proti internetovým pirátom, ako Don Quijote proti veterným mlynom. „Po prvýkrát v živote fungovania v Metallice som sa začal pripravovať na to, že táto jazda sa skončí,“ hovorí duša skupiny, bubeník Lars Ulrich.
Hetfield, Ulrich a gitarista Kirk Hammett, doplnení o nového basgitaristu Roba Trujilla, na St. Anger podávajú svedectvo z posledných rokov, počas ktorých boli nútení prehodnotiť svoje životy. Aj preto nie je St. Anger iba ďalším radovým albumom. Skôr medzníkom, návratom k zdroju tvrdej hudby skupiny, ktorá v osemdesiatych rokoch definovala thrash, ostrú verziu metalu. Po vydaní legendárneho „čierneho“ albumu sa z undergroundovej skupiny stala svetová senzácia. Písal sa rok 1991 a popri Nirvane tu boli dve skupiny, vychádzajúce z rozdielnych vplyvov, ktoré ponúkali tvrdú a energickú hudbu masovému publiku.
Niečo pekné
Už na „čiernom“ albume začali do rytmicky rozmanitej a vystavanej hudby skupiny prenikať nové podnety. Balady Unforgiven a Nothing Else Matters vraj Hetfield napísal až na žiadosť svojej matky, ktorá vraj chcela, aby Metallica „hrala aj niečo pekné.“
Niekde sa však stala chyba. Nasledujúce kolekcie Load alebo Reload boli komerčne úspešné, ale fanúšikov príliš neuspokojovali. Klasické štvorminútové piesne sa zdali príliš komerčné - mali bližšie k rocku ako k drsným metalovým začiatkom.
Vzrušujúca hudba Metallicy sa vytratila. „Na začiatku sme boli skoro ako bratia, napojení na jednu vlnovú dĺžku. Keď skupina začala rásť, zrazu sme zabúdali, že sme priatelia. Báli sme sa, kam to všetko ide. Izolovali sme sa,“ hovorí Hetfield.
Práve to, o čom spieval v pesničkách, zrazu pocítil vo vlastnom živote. „Volám sa James Hetfield a som alkoholik,“ - ak by túto vetu nevyslovil, možno by sa Metallica ešte dnes zmietala vo vzduchoprázdne.
Pre ďalšiu existenciu skupiny sa kľúčovým ukázal príchod Trujilla, bývalého člena Suicidal Tendencies a skupiny Ozzyho Osbourna. Ten mohutný basový zvuk, ktorý vychádzal z jeho prstov, skupine pripomenul nebožtíka Burtona. Netreba zabudnúť na blahodarný vplyv producenta albumu Boba Rocka, ktorý sa spolu so skupinou podpísal aj pod nové piesne.
Niečo na krku
Po albume prevzatých piesní Garage Inc. a živej nahrávke so symfonickým orchestrom, sa skupina vrátila k agresívnej hudbe, pri počúvaní ktorej máte pocit, že cítite nôž na krku.
„Dnes hráme tú najčistejšiu a najprirodzenejšiu verziu našej hudby. To je skvelé, ale dúfam, že sa nám podarilo vyvrátiť myšlienku, že naša hudba môže vychádzať z negatívnej energie. Metallicu nabíjala negatívna energia dvadsať rokov. Teraz sme veľa času vyčerpali na sebe a našich priateľstvách. Máme v sebe veľa pozitívnej energie a to sa prejavilo aj na tejto platni.“
Na St. Anger nenájdete priateľský rádiový hit, baladu, experimentovanie, dokonca ani typické metalové sólo na gitare. Je to sedemdesiatpäťminútová brutálna esencia plná hardrockových riffov, naštvaného skoro až rapového spevu. Je to hnev premenený na energiu, ktorá je Metallice svätá.
PETER BÁLIK
