DIVADLO PUBLIKUM TRIUMFOVALO S HROU PETRA PAVLACA DEUS EX MACHINA NA FESTIVALE V MOSKVE

Dramatický text je len polotovar

Kvalitu hry Petra Pavlaca Deus ex machina preverila už súťaž pôvodných textov Dráma 2001, a tak po tamojšom finálovom scénickom čítaní ju vlani v jeseni zoskupenie ...


Peter Pavlac. FOTO SME – PAVOL MAJER

Divadlo Publikum triumfovalo s hrou Petra Pavlaca Deus ex machina na festivale v MoskveKvalitu hry Petra Pavlaca Deus ex machina preverila už súťaž pôvodných textov Dráma 2001, a tak po tamojšom finálovom scénickom čítaní ju vlani v jeseni zoskupenie absolventov Vysokej školy múzických umení, ktoré si dalo názov Divadlo Publikum, inscenovalo do javiskovej podoby a premiérovalo v Štúdiu 12 bratislavského Divadelného ústavu. V minulých dňoch sa komédia Deus ex machina páčila aj v Moskve, odkiaľ si z piateho ročníka festivalu Slovanský veniec prinieslo Divadlo Publikum zvláštnu cenu poroty za „tvorivú drzosť a vieru v seba“. „A neoficiálne nás ocenili ako najfestivalovejší a najzábavnejší súbor,“ dodáva autor a dramaturg PETER PAVLAC, ktorý svoju festivalovú radosť musí skĺbiť s finišom v Činohre Slovenského národného divadla – v sobotu má premiéru Veľké šťastie, ním zdramatizovaný text Boženy Slančíkovej—Timravy.

O moskovskom festivale širšia verejnosť u nás doteraz príliš nevedela. V akej konkurencii ste sa predstavili?

„Je to festival komorných divadiel a predstavení malých javiskových foriem s množstvom sprievodných podujatí. Spolu s nami sa ho v Moskovskom dramatickom divadle Na Perovskej zúčastnilo desať súborov z ôsmich krajín.“

Platí ešte aj dnes, že v Rusku je o divadlo veľký divácky záujem?

„V Moskve je hádam okolo dvesto divadiel, väčšinou malých, komorných, v ktorých sa uplatňuje aj silná generácia mladých domácich dramatikov. Ľudia tu naozaj majú divadlo vo veľkej obľube, čo potvrdila aj väčšina predstavení tohto festivalu.“

Snažili ste sa slovenský text či celú inscenáciu priblížiť ruskému divákovi?

„Samozrejme, vždy robíme akési festivalové verzie, bola to síce občas trošku slovenská ruština, ale diváci sa neuveriteľne zabávali. A po predstavení sa automaticky zúčastňovali veľmi neformálnych debát, pričom každý diskusný príspevok bol spojený s prípitkom a kalištekom vodky.“

Neboli to skôr spoločenské posedávania?

„Nie, debatovalo sa veľmi konkrétne, vecne, a predovšetkým otvorene. V našej hre je jedna scéna, kde istá postava predstiera trpiteľa, hrá sa na martýra a formálne sa teda môže podobať na Krista. Počas predstavenia sme cítili, že atmosféra v hľadisku vtedy zamrela, akoby sme zaťali niekam, kam sme nechceli. Práve v diskusii po skončení hry režisér Patrik Lančarič veľmi precízne vysvetlil, v čom je problém, a diváci pochopili, že išlo len o otázku prenosu kontextu. Pre nás to bola skúsenosť, že treba dôkladne uvažovať nad vecami, ktoré môžu byť v cudzom prostredí sporné, a hľadať formu, ktorá diváka neurazí.“

Organickou súčasťou vášho predstavenia, kde traja herci postupne stvárňujú dvadsaťjeden postáv, je aj živá kapela Karpatskí pastieri. Vnímali to tak aj diváci?

„Nepochybne. Kapela, ktorá nielen podporuje cirkusovú atmosféru predstavenia, ale ju doslova utvára, musela na žiadosť organizátorov okrem pôvodného programu festivalu odohrať aj samostatný koncert.“

Divadlo Publikum vzniklo ako občianske združenie pred necelým rokom. Čím sa líši od iných divadelných združení?

„Veľmi sa nelíši, hoci tie sa väčšinou zameriavajú na jednotlivé projekty, na ktoré si pozývajú hercov i členov umeleckého realizačného tímu. My máme viac-menej stabilné jadro súboru, režisér Lančarič a ja ako dramaturg pokúšajúci sa pre nich aj písať. To jadro sa sformovalo ešte počas štúdia, odvtedy stále hrávame aj naše ďalšie predstavenie Na koho to slovo padne v réžii Petra Mankoveckého.“

Ako fungujete vo finančnej biede, ktorá trápi najmä takéto netradičné projekty?

„Zháňame granty, sponzorov a snažíme sa zostať aspoň na nule, nespadnúť do mínusu. Vyžiť sa z toho nedá, veď každý z nás je ešte niekde zamestnaný.“

Vy ste dramaturgom Činohry Slovenského národného divadla. Nebijú sa navzájom tieto aktivity, nezazerajú na vás v národnom?

„Nie, mám pocit, že ich to zaujíma. Ja pôsobenie na našej prvej scéne a v Divadle Publikum nedávam do protikladu, je to skôr dopĺňanie a prelínanie mojich záujmov, medzi ktoré patrí aj písanie dramatických textov alebo prózy.“

Nakoľko myslíte pri tvorbe na diváka?

„Vždy sa hľadá prienik umeleckej ambície a toho, ako to bude vnímať divák. Iste sa žiadne predstavenie nerobí s vedomím, že toto sa ľuďom páčiť nebude. Princíp je jasný – divadlo chce byť videné.“

Ste dramaturgom i dramatikom, čím ste alebo chcete byť väčšmi?

„To písanie ma láka najviac.“

Ako dramaturg pracujete s divadelnými textami, upravujete ich, zasahujete do nich.

„Nevnímam dramatika ako divadelného boha, texty beriem ako polotovar.“

Ako autor sa však iste dokážete vžiť do pocitov dramatika, ktorý – v tých extrémnych prípadoch – si svoj text vo výslednej javiskovej realizácii takmer nepozná. Ako je to?

„Prekáža mi, keď nejaký ambiciózny režisér už vopred chce cudzí text využiť na demonštráciu toho, že on je ďalej než dramatik. Ak by som však mal pocit, že tie zásahy mali zmysel a tvorcovia predstavenia by ma o tom presvedčili, je to v poriadku.“

Nemáte chuť si svoje hry režírovať?

„Nie. Naopak, vklad režiséra, ktorý vám rozumie, je vždy obohacujúci.“

Môžete takého menovať?

„Je ich iste dosť. Určite Patrik Lančarič v našom Divadle Publikum, ktoré pre to a vďaka tomu existuje. A v Činohre SND pán Vajdička.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 629
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 621
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 567
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 614
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 177
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 825
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 873
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 290
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 961
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 2 481

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop