Divokej Bill. FOTO – EMI/MONITOR
Slová kontroverznej piesne Bagdád z nového albumu českej skupiny Divokej Bill zamestnávajú v týchto dňoch české médiá a hudobnú verejnosť. Je to mierový protestsong alebo nevydarená antiamerická módna agitka? „Vedeli sme, že nám to tak ľahko neprejde, ale neskrývali sme sa. Zaradili sme ju na úvod albumu, aby poslucháča hneď omráčila,“ hovorí pre SME kapelník skupiny Vašek Bláha, ktorý v osemčlennej formácii Divokého Billa plní funkciu gitaristu a speváka.
O skupine, ktorá na Slovensku nie je dostatočne známa, sa oplatí čosi vedieť. V Česku sa opäť dala dohromady skupina hudobníkov, ktorí dokázali umne skombinovať akustické a elektrické nástroje. Banjo, harmonika a husle sa stretávajú s punkovou nadupanosťou elektrických gitár. Výsledkom kríženia je energický folkrock, ktorý sa atmosférou približuje k írskej skupine The Levellers. Akokeby niekto presvedčil mladú countryfolkovú skupinu, aby sa radšej dala na punkrock. „Levellers sú od nás o sto rokov popredu. My sme skôr taká česká kutálka, ktorá sa nikam veľmi nehrnie. Radi by sme si opäť zahrali na Slovensku, ale to sa nám zatiaľ príliš nedarí.“
Pán kapelník je však zbytočne skromný. Divokej Bill je v prvom rade skvelou koncertnou skupinou, ktorá sa slovenskému publiku predstavila na minuloročnom novozámockom Klikkfeste. Skupina vznikla v druhej polovici 90. rokov a má za sebou už tri albumy. Ten posledný s názvom Mezi nima vyšiel iba nedávno. Je z nich najpokojnejší, čo prekvapilo mnohých fanúšikov, nie však masových konzumentov. Dnes je tretím najpredávanejším hudobným nosičom na českom trhu.
„Uvedomujeme si, že nás ľudia vnímajú oveľa väčšmi ako predtým. Aj preto sme nechceli robiť pesničky iba o láske,“ obhajuje Bláha zaradenie skladby Bagdád, ktorá mala byť už na ich druhej platni. Tá nepatrí medzi klasické protestsongy, hlásajúce mier a rovnováhu, akými sa v súvislosti vojny v Iraku prezentovali britskí a americkí umelci. Podľa kritikov ide skôr o nevydarenú antiamerickú agitáciu. „Viem, že slová o amerických blbečkoch mnohých naštvali. Lenže my sme dvadsaťpäťroční chalani, ktorí to mysleli ako zveličovanie. Zároveň sme vyjadrili náš názor na to, čo sa v Iraku stalo. Aj keď menšinový.“
PETER BÁLIK
