Lucinda Williamsová.
FOTO - ROLLING STONE
Nie Sheryl Crowová ani Alanis Morissettová a mnoho iných rockových rusaliek. Amerika dnes hovorí o Lucinde Williamsovej, päťdesiatročnej speváčke, ktorá na jar vydala nový album World Without Tears. Nositeľku viacerých cien Grammy časopis Time označil za najlepšiu ženskú skladateľku, The New Yorker jej venoval špeciálnu pätnásťstránkovú prílohu.
Prečo púta Williamsová toľko pozornosti? Vo veku, keď jej hudobní spolupútnici bilancujú svoje kariéry a žijú z minulosti, táto nashvilská speváčka prichádza s novými kolekciami senzitívnych piesní. Citlivé country, drásavé blues, zdravý rock a dokonca aj rap zahrnula na svoj nový, v poradí siedmy album World Without Tears.
Za dvadsaťštyriročnú nahrávaciu kariéru toho nevydala veľa. Koncom sedemdesiatych rokov nahrala dva prehliadané bluesovo ladené albumy. Verejnosť si Williamsovú všimla až vtedy, keď jej piesne začali spievať iní. Až rocková platňa Car Wheels On a Gravel Road z roku 1998 ju predstavila ako zrelú ženu s elektrickou gitarou v ruke, ktorá odmieta poľaviť zo svojho rockového života a svojej minulosti, keď ju na konci šesťdesiatych rokov vyhodili z vysokej školy za účasť na búrlivých študentských demonštráciách a potom sa potĺkala barmi a klubmi, odmietajúc pravidlá lepkavého šoubiznisu.
„Rada by som si našla partnera, s ktorým by som mohla ísť životom a ktorý by bol aj mojím milencom. Urobila som však veľa chýb a stále ich robím. Myslím si, že som dobrá v písaní piesní, ale nie príliš dobrá vo všetkom inom,“ povedala denníku USA Today.
V tomto má Williamsová pravdu. Essence z roku 1991 a aktuálny World Without Tears patria k tomu najlepšiemu, čo v americkej rockovej hudbe v poslednom čase vzniklo. V jej piesňach je všetko, čo si za tie roky živorenia prežila. V jej hudbe je smútok, ktorý nie je ufňukaný, alebo odhodlanosť, ktorá nie je silená. Nie je náhoda, že ju americká kritika prirovnáva k legendárnej Patsy Clinovej alebo, čo sa týka prístupu k životu a hudbe, k jej vzorom Bobovi Dylanovi a Neilovi Yougovi, ktorému v týchto dňoch predskakuje na americkom turné.
Lenže Williamsová, dcéra známeho amerického básnika Millera Williamsa, dokáže byť vo svojej hudbe pekne ostrá. „Mám päťdesiat a som odvážnejšia. Môžem povedať, čo chcem, a nedržím sa späť. Keď sa to niekomu nepáči, môže mi pobozkať môj biely južanský zadok,“ hovorí pre AP Lucinda Williamsová, ktorú súčasná preumelkovaná hudobná scéna potrebuje ako soľ.
