Dave Gahan. FOTO - EMI
ké osobnosti Depeche Mode. Až po rokoch našiel v sebe odvahu zložiť prvé vlastné pesničky. S Papierovými príšerami stojí na vlastných nohách tak pevne, že si vie predstaviť svoju budúcnosť aj bez tejto skupiny. Teraz sa nachádza na európskom turné. Najskôr sa predstavil v Nemecku, včera pražskému publiku, zajtra zahrá na populárnom dánskom festivale Roskilde, 28. júna v Belgicku a 29. júna na britskom Glastonbury.
Od dvadsiatich dvoch rokov ste spevákom elektropopovej skupiny Depeche Mode. Necítite sa teraz s prvým sólovým albumom napriek tomu trochu ako nováčik?
„Áno, ten pocit mám. Písať si vlastné piesne, to je pre mňa úplne nová skúsenosť. Myslím si, že mi to dáva energiu, ktorú som dávno hľadal.“
Prečo práve teraz prišla chvíľa robiť niečo vlastné?
„To želanie som mal už dávno. Aktivity Depeche Mode mi v tom však bránili, a asi aj to, že vlastnými pesničkami som sa doteraz naozaj nezaoberal. Ale po poslednom albume Exiter som si po prvýkrát vážne povedal, že jednoducho spíšem, čo je vo mne. Pri tej práci som cítil eufóriu a inšpiráciu.“
Nie je to tým, že ste si dovtedy neverili?
„Možno. Asi som nemal dosť sebavedomia. Odkiaľ som ho mal vziať? V Depeche Mode je tvorivou a hudobnou hlavou Martin Gore. Ja som bol iba spevák, ktorý mal urobiť hity z toho, čo vymysleli iní. Človek potom chtiac-nechtiac o sebe pochybuje, preto by som album Paper Monsters pred piatimi rokmi nikdy nebol mohol nahrať.“
Gore určoval, čo treba robiť v Depeche Mode?
„V podstate áno. Čiastočne mi aj predpisoval, ako mám ktoré pasáže spievať. Často som si pripadal ako nástroj, ktorým zaobchádzajú iní. Pre Martina to bolo niečo normálne, nevidel na tom nič zlé. A rovnako normálne je pre mňa po dlhom čase to, čo robím teraz.“
Kto alebo čo vo vás prebudilo nové sebavedomie?
„Knox Chandler, človek, s ktorým som písal pesničky pre Paper Monsters. Jeden deň sme spolu sedeli v New Yorku a on sa ma spýtal, či som niekedy uvažoval o vlastných pesničkách.“
Uvažovali ste?
„Napadlo mi to, ale nevedel som, ako to urobiť a kto by si ich vôbec vypočul. Knox tvrdil, že som spevák a akustická výkladná skriňa Depeche Mode a že kopa ľudí bude na mňa zvedavých. Potom mi to akosi v hlave kliklo, ako keby tá veta vo mne niečo uvoľnila. Naozaj, nikdy predtým som to takto nevidel.“
To snáď nemyslíte vážne.
„Ale áno. Spievať piesne iných nie je prirodzený postup. A Depeche Mode vždy fungovali takto. Keď som naraz začal spievať vlastné piesne, s vlastným obsahom, bolo to pre mňa ako zjavenie. Mohol som interpretovať piesne, ako som chcel, bez toho, aby mi za chrbtom stál Martin a hovoril mi, že refrén mám spievať o notu vyššie.“
To znie skoro ako znovuzrodenie, nie?
„Povedal by som to inak: Depeche Mode boli ako dvadsať rokov trvajúca škola, teraz som vhupol do života.“
Zostalo vám pri tomto pôžitku z novej existencie vôbec ešte miesto na Depeche Mode?
„Z mojej strany určite.“
Má Depeche Mode budúcnosť?
„To závisí aj od toho, či bude mať Martin vôľu. Tak ako doteraz to už určite nepôjde, v budúcnosti by som sa chcel oveľa viac podieľať na nových pesničkách. Pre mňa aj pre kapelu by nebolo dobré pokračovať v tom, ako sme to robili doteraz.“
Prečo nie?
„Prinajmenšom by som už nechcel sám seba klamať tak ako doteraz. Veľmi mi chýba Alan Wilder, ktorý zo skupiny odišiel. Vtedy som nerozumel, prečo to robí, teraz to už viem.“
Nepýtali ste sa Martina Gora, čo si myslí o Paper Monsters?
„Poslal som mu album, ale neodpovedal mi. Možno je odcestovaný. Pre mňa je dôležité vedieť, čo si o albume myslí. Napokon, od toho bude závisieť, ako to s nami bude ďalej. S nami dvoma, ale aj s Depeche Mode.“
Autor: Berlín
