Rudolf Chmel. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Minister kultúry Rudolf Chmel by sa rád tešil na nejaký slovenský film ako Amarcord alebo Pupendo Pred pár týždňami minister kultúry RUDOLF CHMEL zverejnil obsah listu, v ktorom ho producent Rudolf Biermann žiada o pridelenie sto miliónov slovenských korún na dokončenie veľkofilmu Pravdivá história o Jurovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi. Medzinárodný projekt bol v zime pozastavený, pretože tvorcovia prekročili pôvodný rozpočet a jeden zo zahraničných spoluproducentov zadržiava platbu svojho podielu. Meno hollywoodskej režisérky Agnieszky Hollandovej, ktorá už nakrútila štyridsať percent filmového materiálu, bolo v čase minulej vlády zárukou pre exministra Milana Kňažka, aby Jánošíkovi poskytol šesťdesiatpäť miliónov korún mimo fondu Pro Slovakia.
Vyjadrili ste sa, že Biermannovi nemôžete dať peniaze na dokončenie filmu, lebo ich nemáte. Ak by ste ich mali, poskytli by ste mu ich?
„Povedal som aj, že keby som bol na mieste bývalého ministra a zároveň poznal celkový rozpočet a stav zabezpečenia iných zdrojov, napriek nepochybnej kvalite projektu by som ho nepodporil. Slovenská kinematografia dnes na projekt s rozpočtom vyšším ako dvesto miliónov korún jednoducho nemá. Ak by som mal na kinematografiu viac peňazí, boli by už v tejto chvíli rozdelené. Jeden projekt – akokoľvek ambiciózny – nemôže zatieniť všetkých ostatných producentov. Odpoveď na otázku, či by som mohol dať na tento projekt požadovaných sto miliónov znie, že pravdepodobne nie.“
Odôvodnil vám nejako váš predchodca – Milan Kňažko, že poskytol na tento jediný projekt takú veľkú sumu?
„Nie, a nie som si istý, či ja som ten človek, ktorý by mu mal túto otázku položiť. Na druhej strane musím povedať, že v čase pridelenia prostriedkov bol rozpočet filmu stanovený na stotridsať miliónov korún a producent deklaroval štyridsaťpäť miliónov zabezpečených od štyroch ďalších koproducentov, takže projekt vyzeral reálnejšie, ako je tomu dnes.“
Čím operoval Biermann, keď pýtal ďalšie prostriedky?
„Tým, že koproducent, s ktorým má podpísanú zmluvu, neplní svoje záväzky. A že projekt sa nachádza v polovici nakrúcania a každý odklad znamená ďalšie predraženie projektu.“
Boli ste slovenským veľvyslancom v Maďarsku. Majú aj Maďari podobnú kauzu?
„Podľa mojich informácií sa za Orbánovej vlády nakrúcali dva takéto historické veľkofilmy inšpirované maďarskými dejinami – o Istvánovi Széchenyim a Bán Bánk – ktoré boli napokon i súčasťou volebnej kampane. Financie, ktoré na projekty vtedy vynaložilo ministerstvo národného a kultúrneho dedičstva, predstavovali objem okolo päť miliárd forintov. Maďarskí filmári však začali protestovať, že projekty boli príliš nákladné a odčerpali finančné prostriedky pre súčasný maďarský film. Dnes Maďarsko dotvára systém podpory kinematografie, o ktorom my na Slovensku zatiaľ iba hovoríme.“
Ako chcete v tejto situácii presvedčiť parlament o potrebách slovenskej kinematografie?
„Spravím všetko pre to, aby existoval transparentný systém prideľovania dotácií, ktoré umožnia slovenským producentom uchádzať sa o prostriedky z európskych fondov, prípadne z regionálneho stredoeurópskeho fondu, o vytvorení ktorého sme na pôde ministrov V4 začali diskutovať.“
Koľko filmov plánujete podporiť?
„Prostredníctvom transferu podporilo ministerstvo v tomto roku vývoj, výrobu, či distribúciu dvanástich celovečerných filmov a prostredníctvom Pro Slovakie, komisie pre kinematografiu a video šestnásť krátko– a stredometrážnych filmov, desať festivalov, prehliadok či súťaží. Z položky Mimoriadne kultúrne aktivity podporilo ministerstvo zatiaľ dva filmové festivaly a dva filmové projekty.“
Ako komentujú kauzu Jánošík ministri iných rezortov?
„So svojimi kolegami som kauzu Jánošík nekonzultoval. Jediný, na koho som sa obrátil, bol minister financií, keďže sa s ním producent Biermann stretol a diskutoval o možnej podpore. Ten však deklaroval, že prostriedky na film by bolo možné uvoľniť len v rámci kapitoly ministerstva kultúry, a tam sa taká položka nenachádza.“
Bude mať minister Chmel vlastného Jánošíka?
„Aj ku mne sa dostal návrh, aby každá vláda mala vo svojom programovom vyhlásení nakrútenie svojho Jánošíka. V rámci našej zbojníckej tradície by bolo asi príťažlivé pokračovať v rozkrádaní štátu. Ale teraz vážne. Ak by v tomto roku odborná komisia vedená Albertom Marenčinom rozhodla o podpore kvalitného filmu s témou Jánošíka a stála by za reálnosťou jeho zabezpečenia, jej rozhodnutie by som nezmenil. Predpokladám však, že nič také nehrozí. Inak ale, tešil by som sa už na nejaký slovenský Amarcord alebo Pupendo. Na film, ktorý by nám nastavil nemilosrdné, ale aj láskavé zrkadlo. Dnešné aj historické.“
